Regionálny zraz turistov v Hradišti
14.6.-16.6.2002
Miesto : Futbalové ihrisko v Hradišti.
Druhý ročník Regionálneho zrazu turistov, tentoraz v Hradišti, zorganizovala regionálna rada KST, Obecný úrad v Hradišti, TK Horec, KST Bánovce a KST Topoľčany. Najžhavejší turisti už v piatok večer zapĺňali futbalový štadión v Hradišti, kosili trávu, stavali si stany a testovali topoľčianske pivo. Hlavná skupina turistov však prišla v sobotu ráno autobusom z Partizánskeho. TK Horec prispel až 41 účastníkmi, čím sa nemôže pochváliť žiaden iný klub.
V sobotu o 9:00 nastalo slávnostné otvorenie zrazu. Turistom sa okrem predsedov zúčastnených klubov prihovoril aj starosta obce Hradište. Privítal účastníkov, stručne ich oboznámil s históriou a súčasnosťou dedinky a na štafetovú tyč priviazal stuhu. Zároveň podaroval zástupcom klubov pár fliaš domácej malinovice. Potom sa už mohla začať turistická časť zrazu – rozchod na túry.
Skupinka slabších turistov a rodičov s deťmi sa poprechádzala okolo Hradišťa a kameňolomu. Plánovaný kopec Chotoma tentoraz nenavštívili.
Na náročnejšiu túru k Medvedej jaskyni v Nitrických vrchoch sa vydalo 45 zdatnejších turistov. Stúpali dolinou Hradištnica a lesnou cestou k veľkej esovitej zátačke. Tu zbehli hlinenými a kamennými schodíkmi dole k jaskyni. Pohľad potešilo pekne upravené prostredie, kamenné terasy, drevená búdka a – pohľad zakalil zamknutý vchod do jaskyne. Jaskyniari napriek tomu, že o návšteve niekoľkých desiatok záujemcov vedeli, sa neunúvali prísť, a tak podzemný svet so svojimi stalakmitmi a inými stojacimi útvarmi zostal za železnou oponou. Túra po oddychu pokračovala na Kňažinové lúky. Krásny výhľad na Tribeč, Vtáčnik, Pohronský a Považský Inovec bol z Holého vrchu a potom už turisti zbehli neznačkovanou trasou, miestami cez husté porasty a diery v plote znovu do doliny Hradištnica a po hlavnej ceste do cieľa.
Namáhavá 23-kilometrová túra v žiariacom slnku nemohla skončiť inde ako pri dobrom čapovanom pivku. Pivné súdky sme si neskôr rozhýbali na futbalovom ihrisku pri športových súťažiach : kopanie jedenástok a preťahovanie lanom. Horci tentoraz šťastie nemali a prvé miesto si nevybojovali. No a tu nastal čas na táborák, opekanie slaninky, premietanie diapozitívov s taliankymi sopkami, čomu všetkému vyhrávali členovia folkových skupín. Okolo polnoci začali učastníci zraz pomaly opúšťať. Len 20 najvytrvalejších zostalo spať v prírode - v stanoch alebo pod nepremokavou plachtou. O tom, že bola nepremokavá, sme sa mohli presvedčiť osobne, keď okolo jednej hodiny v noci prišla z čista jasna búrka a krupobitie. Zopár jedincov zaliezlo pred bleskami radšej do auta.
Ráno sme sa prebudili do zamračeného a vlhkého dňa. Rozfúkavať oheň by bola sizyfovská drina, preto sme zvyšnú slaninu zožuvali surovú. No a zraz sa blížil ku koncu. Ľudia sa postupne lúčili, sadali do áut a ponáhľali sa k zvyšku svojich rodín. Jediný, kto si teplo rodinného krbu nevychutná, bude malé opustené mačiatko, ktoré hladné a zmoknuté márne hľadalo svoju mamičku ...
|
|
|
|
|
|
|
|
