Výstup na Choč
21.6.2003
Trasa : Likavka – Likavský hrad – Predný Choč – Stredná poľana – Veľký Choč – Žimerová – Lúčky.
Keď päťdesiatku turistov, sladko driemajúcu v rannom autobuse, necitlivo prebudil ostrý zápach, bolo jasné, že sa nachádzajú v Ružomberku. Ešte pár minút a pristávali v liptovskej dedinke Likavka. V prvý letný deň ich čakala dĺžkou síce nie veľmi náročná, ale prevýšením poriadna túra na majestátny Choč.
Po úvodnej chôdzi popri zvlhnutom smetisku (potok) sa nám do cesty postavil Likavský hrad. V prehliadke vnútorných priestorov bránila železná brána. Pohľadom na vysoké lešenie sme vytušili, že hrad je práve v rekonštrukcii. Na rozdiel od podobnej stavby v Trenčíne tu žiaden prezident po múroch nebehal, preto sme sa pobrali ďalej. Po strmom stúpaní a klesaní sa ocitáme na lúke, kde informačná tabuľa oznamuje, že tu kedysi stála Hviezdoslavova hájovňa. Bol to zvláštny pocit, vedieť, že zrovna v týchto miestach čerpal inšpiráciu na svoje básne náš velikán Paľko Országh. Na ďalšej lúke zvanej Predná poľana nás privítal "štvorhviezdičkový Hotel Choč" – bývalý salaš prerobený na turistickú útulňu bez DPH a bez kormidelníka. Ubytovací poriadok upozorňoval trampov, aby sa nezľakli, keď v noci začujú zvláštne zvuky. To sa len námesačný miestny medveď občas vyberie na nočnú prechádzku. Ešte chvíľu chôdze po lúke a vnorili sme sa do kráľovstva ihličnatých stromov a množstva chránených kvetov. Štátna prírodná rezervácia Choč nám otvorila svoje brány. Prudké stúpanie na vrchol zvládol aj najstarší účastník – 75-ročný pán Ševc, ktorý si svoje rodné kopce bol pozrieť znovu po štyridsiatich rokoch. I keď známy politik mu je iba menovcom, nevyhol sa priateľskej prezývke "súdruh predseda". Na pravé poludnie sme konečne všetci stáli na vrchole 1611 metrov vysokého Veľkého Choča. Bolo zamračené a na horúčavy sme sa tiež nemohli sťažovať, výhľad bol však impozantný. Okrem všetkých významných slovenských pohorí sme mohli z výšky obdivovať naše najznámejšie kaluže – na jednej strane Oravskú priehradu a na druhej Liptovskú Maru.
Po oddychu a doplnení kalórií bolo treba zostupovať. Strmým skalnatým chodníkom, miestami priam posiatym materinou dúškou, sme pomaly schádzali nižšie. Kto mal síl navyše, odskočil si na ďalší vyhliadkový bod Malý Choč. Pamätná tabuľa v kosodrevine nás upozornila, že opatrnosti nikdy nie je dosť. Zrútil sa tu totiž na vetroni 19-ročný chlapec a nehodu neprežil. Časti hliníkových krídel boli doteraz uložené vedľa tabule. Smutnú udalosť sme na odpočívadle zaliali kvapkou slivovice a zišli sme do cieľa – do kúpeľnej dedinky Lúčky. Tu, obdivovaním chráneného prírodného výtvoru travertínového vodopádu, sme ukončili náročnú, ale zaujímavú túru.
|
|
|
|
