Výstup na Šíp
8.11.2003
Trasa : Kraľovany – osada Podšíp – Zadný Šíp – Šíp – Žaškovské sedlo – Stankovany.
Cieľom novembrovej túry TK Horec bol skalnatý kopec Šíp nachádzajúci sa v prírodnej rezervácii Šípska Fatra. Trasa začala v Kraľovanoch prechodom cez úzku lavičku visiacu na lanách nad riekou Orava. 35 horcov prechádzalo v skupinkách po ôsmich na druhý breh. Ako vystríhala tabuľa na mostíku, väčšiu hmotnosť by nahnité dosky nemuseli uniesť. Po kúpeli v studenej vode nikto netúžil, upozornenie sme preto viac-menej rešpektovali. Turistická oblasť Dierová nám zase dala privoňať k inému nebezpečiu: domorodý obyvateľ nás upozornil, že sa tu nachádza veľa hladných medveďov, ktoré napádajú turistov. Nuž, ani po kúpeli vo vlastnej krvi nikto netúžil, pobrali sme sa teda ďalej. V hmle a blate sme sa dočvachtali do zachovalej osady Podšíp s rázovitými chalúpkami. Po kratšom oddychu, rozveselení najnovšími vtipmi (žiaľ, ani jeden by noviny neuniesli) začíname stúpať skutočne strmým svahom k vápencovým skalám, odkiaľ sme si sľubovali ďaleký výhľad. Kvôli hustej hmle sa však z úst nášho predsedu rinú trochu netradičné slová: "Napravo nevidíte Veľký Rozsutec, naľavo sa nenachádza Chleb a priamo pred nami určite tušíte prítomnosť Stohu."
Ešte štvrť hodinka šľapania do kopca a ocitáme sa na Zadnom Šípe – západnej časti dvojklaného vrcholu. Víta nás – ako na mnohých slovenských kopcoch – nevkusný desaťmetrový kríž, pred hnevom Perúna dokonca chránený hromozvodom. Nikdy nepochopím význam takýchto ozdôb, zavŕtaných v najvyšších bodoch prírodných rezervácií. Biela šľahačka začína klesať nižšie a my máme možnosť vidieť, ako z mrakov vystupujú chrbty známych pohorí. Ešte výraznejší efekt nám inverzia pripravila na Východnom Šípe (1170 m), kam sme sa po ďalšej polhodinke dostali. Pod nami more nepreniknuteľných oblakov, v diaľke zasnežené Roháče, Kráľova hoľa so stromom zeleným, Kľak so špicatým nosom, Krížava so zdvihnutým prstom vysielača. Fatra ponúkla jeden zo svojich Kriváňov a konečne aj ten Rozsutec. Perfektný kruhový výhľad, Slovensko ako na dlani, či skôr vo vani, kúpajúce sa v hustej pene.
Najmenej hodinu sme sa oddávali pohľadom do diaľky. Potom prišlo na rad rozdávanie účastníckych listov. Najmladší turista, 10-ročný Andrej Iliáš, ktorý s menšími problémami tiež zdolal 750-metrové prevýšenie, si za odmenu želal tri diplomy rôznych farieb, čo sme mu s radosťou splnili. Ešte spoločné fotografie v pozadí s temným Chočom a nasledoval strmý zostup do obce Stankovany. Tam v "kultúrno-spoločenskom centre" dnešná akcia skončila.
Jesenný Šíp nás teda obdaril nádherným slnečným počasím a výhľadom, aký sme nikdy predtým nezažili.
|
|
Vápencové skaly cestou
|
|