Chodníkom Františka Madvu
21.8.2004
Trasa : Nitrianske Rudno – náučný chodník Františka Madvu – Plevňa – Pinkove viechy – Brložná jaskyňa – Hrabové lúky - Nitrianske Sučany
Siedmeho ročníka Turistického pochodu Františka Madvu, ktorý zorganizoval KST Rokoš Nitrianske Sučany a KST Otlak Nitrianske Rudno, sa zúčastnili aj šiesti členovia nášho klubu a niekoľko prievidzkých turistov. Spolu asi 80 účastníkov sa vydalo 21. augusta nie po stopách "ruských osloboditeľov", ale po stopách Františka Madvu, zázračného ľudového lekára z 18. storočia. Tento katolícky kňaz, bylinkár, lekár tela i duše a člen štúrovskej družiny pôsobil 28 rokov na fare v Nitrianskom Rudne. Svojimi výsledkami bol známy po celej Európe, chodili sa k nemu liečiť významní svetskí a cirkevní predstavitelia a uznávali ho i profesori lekárskej vedy vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. Madvu dokonca navštívili aj traja štúrovci na čele so samotným Ľudovítom Štúrom. Na sklonku života sa zázračný lekár uchýlil do domčeka v Nitrianskych Sučanoch, kde aj zomrel. Zhodou okolností zrovna v tomto dome sa narodil Maťo Nemček, terajší predseda KST Rokoš.
Turistický pochod a zároveň spomienková akcia sa začala ráno na sučianskom cintoríne. Nápis na náhrobku nám prezradil, že Francisci Madva žil v rokoch 1786 až 1852. Kytica položená na hrob, pár slov na úvod a presúvame sa autobusom do Nitrianskeho Rudna. Na nádvorí kostola pri pomníku si účastníci vypočuli príhovor a zaujímavý Madvov životopis z úst Jozefa Hanáka, predsedu KST Otlak. Maťo Nemček ešte zopakoval organizačné pokyny a potom sa už húf turistov vybral po náučnom chodníku hore dedinou do národnej prírodnej rezervácie Rokoš. Cesta viedla veľmi peknou prírodnou scenériou s výhľadmi na Košútovú skalu až na najvyšší bod túry – 901 metrov vysokú Plevňu. Na lúke pod kopcom si všetci poriadne oddýchli a predsedovia zúčastnených turistických klubov si spravili spoločnú fotografiu, samozrejme aj s klubovými vlajkami. Cez Pinkove viechy sa strmým zostupom dostávame k jaskyni Brložná. Táto 40-metrová neprístupná jaskyňa vo vápencových skalách Rokoša nám okrem trochu chladu a vlahy poskytla ukážku niekoľkých kvapľov. Najdominantnejším bol hrubý stalagnát v zadnej časti jaskyne – útvar rastúci zhora i zdola a uprostred spojený. Od jaskyne sa ešte strmšou zostupovou cestou dostávame k studničke s roztomilým názvom Ahoj. Tí, ktorí pri klesaní museli použiť všetky štyri končatiny, si tie horné mohli v chladnej pramenistej vode aspoň opláchnuť. A potom už nenáročnou lesnou cestou prichádzame na Hrabové lúky. Víta nás Bufet u zahryznutého kliešťa s čapovaným pivkom, zápis do knihy návštev, prevzatie účastníckeho diplomu (aby doma verili, že sme sa niekde neflákali) a vyvrcholením celej akcie boli Majstrovstvá sveta v hode šiškou na sučiansky spôsob. Ženy a deti hádzali šišky dozadu pomedzi rozkročené nohy, muži to mali sťažené ešte tým, že kolená museli mať pri sebe. „Sučiansky spôsob" vrhania plodmi nahosemenných rastlín každému nevyhovoval, športové náradie nezriedka dopadlo nie za, ale pred štartovaciu čiaru, prípadne trafilo i rozhodcu. Víťaz z každej kategórie dostal dole v sučianskej krčme, kde nakoniec 13-kilometrový pochod skončil, odmenu: deti samozrejme sladkú, dospelí niečo na vypálenie červíka. Zároveň bol odmenený aj najmladší a najstarší účastník túry. Tým najstarším bol 73-ročný pán Bruška, ktorý ešte stále aktívne chodí po horách. Potom už Maťo Nemček vytiahol harmoniku a doprevádzaný jedným ozembuchom (myslím tým hudobný nástroj) vylepšoval atmosféru v celom reštauračnom zariadení. A tak - hudbou a spevom - sme do histórie, ale nie do zabudnutia vyprevadili jednu vydarenú akciu, na ktorej prevládalo krásne počasie a výborna nálada. Otlak, Rokoš, Horec, Prievidza a možno aj ďalší – o rok do videnia.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
