Výstup na Sinú a Bôr
11.9.2004
Trasa : Demänovská jaskyňa – Siná – Bôr – Poľana – Dereše - Chopok – Demänovská dolina.
Kým na začiatku roka sa nám príliš nedarilo naplniť autobusy dostatočným počtom záujemcov, v posledných mesiacoch je to práve naopak. 51 turistov, ktorí boli dostatočne rýchli a včas sa prihlásili na zájazd, mohli sa 11. septembra vydať na túru po hrebeni Nízkych Tatier. Vzhľadom na náročnosť trasy s prevýšením okolo 1500 metrov bolo navrhnutých viacej alternatív. Avšak veľká väčšina účastníkov si vybrala kompletnú 25-kilometrovú cestu, ktorá začínala pri známej Demänovskej jaskyni. Úzkym kaňonom lemovaným skalami a potokom – bolo ho treba často preskakovať – sme sa dostali do sedla a odtiaľ na prvý vyhliadkový kopec Sinú. Kruhové výhľady z tohto vápencového vrchu na Vysoké Tatry, Roháče, Choč a Malú Fatru mnohým vyrážali dych. Takýto úžasný pohľad sa nám tohto roku ešte nenaskytol. Druhým cieľom bol trojvrcholový končiar Bôr. Pri stúpaní naň sme tatranským medveďom ukradli trošku čučoriedok a brusníc, ktorých popri chodníku rástlo neúrekom. Hrejivé lúče už takmer jesenného slnka využívame na opaľovanie a po zápise do vcholovej knihy sa poberáme na Poľanu. Nie je to však oná známa vysoká divá Poľana, ale vrch, ktorý už leží na hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. V sedle pod Poľanou majú turisti s menšou kondíciou možnosť odbočiť a zísť dole k autobusu, čo však využíva len jediný účastník. My ostatní pokračujeme po červeno značenej magistrále a prichádzame pod Dereše – 2003 m. Keďže značka vedie popod vrchol, ten, kto chce dosiahnuť prvú dnešnú dvojtisícovku, musí sa po skalách vyšplhať hore. Väčšina dáva prednosť pohodlnej ceste pred skalolezectvom, zrejme i preto, že v popredí sa už črtá Chopok. A tak, prechádzajúc popri hornej stanici lyžiarskeho vleku, sa postupne stretáme na druhom najvyššom vrchu pohoria – na 2024-metrov vysokom Chopku. Znovu kruhový výhľad, tentoraz ešte podporený orientačnou ružicou vytesanou do kovovej platne, zopár vrcholových fotografií a potom nás už do svojho náručia prijala Kamenná chata s kapustnicou, parenými buchtami a nejakým tým životabudičom. Po občerstvení čakal všetkých ešte strmý zostup popod lanovkou do Demänovskej doliny, kde na parkovisku pri hoteli Grand skončila naša púť. Slnečné počasie, nádherné výhľady na okolité horstvá, množstvo čučoriedok a správna atmosféra – tomu sa hovorí vydarená túra. A tak sme po deviatich hodinách strávených v tatranskej prírode odchádzali domov naozaj spokojní.
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
