Prechod Sokolím

2.10.2004

   V prvú októbrovú sobotu sa štrnásti sokoli z TK Horec vybrali vlastnými autami do Vrátnej doliny. Čakala ich náročná 10-hodinová túra najprv po bočnom a potom po hlavnom hrebeni národného parku Malá Fatra. Trasa začínala Zbojníckym chodníkom, ktorý vedie od parkoviska v Tiesňavách cez rezerváciu Sokolie. Chodník prechádza nádhernou scenériou vápencových skál so známymi skalnými útvarmi ako kľačiaci mních, ľudské hlavy alebo ťava. Fotoaparáty sa na nudu sťažovať skutočne nemohli. Napokon sa dostávame na vrchol Sokolie, odkiaľ bol zaujímavý výhľad na hlavnú časť Fatry s Kriváňom, Chlebom a Rozsutcami. Prudkým klesaním a ešte prudším stúpaním prichádzame na ďalší vrch Baraniarky. Cestou stretáme staršie české turistky, ktoré sa podobne ako my šmýkali na zablatenej ceste a opatrne postupovali dopredu. Výdatné blato vraj nespôsobil nejaký prudký lejak, ale topiaci sa sneh, ktorý ešte pred týždňom pokrýval celé pohorie. Ďalším čiastkovým cieľom pre nás bol kopec Kraviarske a z neho sme sa už ponáhľali na 1709-metrov vysoký Veľký Kriváň – najvyšší vrch Malej Fatry. Tu si všímame menšie snehové polia, teória topiaceho sa snehu je teda potvrdená. Oddych si oživujeme menšou guľovačkou a stavaním minisnehuliaka. Túre však zďaleka nie je koniec. Z Kriváňa schádzame do známeho Snílovského sedla a po pol hodinke už stojíme na ďalšom vrchole – na Chlebe. Tu nám náladu pokazil hukot športového lietadla, ktoré prelietalo ponad nás len v päťmetrovej výške. Zdá sa, že spoznávanie národných parkov na rachotiacich strojoch sa na Slovensku stáva národným športom. Ešte pár kilometrov po hrebeni, prechod Hromovým, Stenami a oddychujeme na Poludňovom grúni, poslednom vyhliadkovom bode. Nasleduje vskutku strmý zostup k chate na Grúni, pri ktorom sa niektorým účastníkom ozývajú kolenné kĺby. Na chate však boľačky vyliečila masáž alpou, pohárik pálenky alebo teplá polievka. Ubytovaní turisti nám tu robili bezplatnú šou v púšťaní šarkanov. Pred nami je ešte zostup popri lanovke späť do Vrátnej doliny k zaparkovaným autám. Poslednou kultúrnou vložkou bol zúriaci bača, ktorého jeho zverenkyne zrejme neposlúchali, a tak od zlosti trieskal svoje veci o zem a jeho slová by neuverejnili ani najliberálnejšie noviny. A že pastierstvo je kľudná a bezstarostná práca.
   Počasie nám celý deň prialo, všetci štrnásti sme náročnú trasu zvládli. Najväčším prekvapením bol iba 9-ročný turista Paťko Magdolen, ktorý svojou kondíciou a vytrvalosťou môže konkurovať hociktorému dospelému. Nevadilo mu, že musel vstávať o pol piatej ráno. Bez problémov prešiel celú 25-kilometrovú trasu s úctyhodným 1900-metrovým prevýšením a vystúpil na všetky významné fatranské vrcholy. Treba ešte spomenúť, že cestou sme stretli hádam 40 českých turistov, ale len dvoch slovenských, a to nie hocakých. Po chránenom území sa veselo premávali na terénnej motorke (!). Je smutné, že kým novozriadení strážcovia prírody buzerujú obyčajných turistov za náhodný vstup na neznačkovaný chodník, oveľa väčší narušitelia im nepochopiteľne unikajú...

Bol raz jeden mních...	Skalný útvar pripomínajúci ťavu	Vápencové skaly zo Zbojníckeho chodníka	Oddych na vrchu Sokolie

Skalky s oblohou	Hlavný hrebeň Malej Fatry	Kraviarske a Baraniarky	Veľký a Malý Rozsutec

Na Veľkom Kriváni	Chleb a Hromové	Poludňový grúň a Stoh	Čínska svinka má hody