Vysoké Tatry
12.8.-15.8.2004
Túry : Priečne sedlo, Jahňací štít, Rysy, Kriváň, Slavkovský štít, Veľká Svišťovka, Východná Vysoká.
Aj tento rok si TK Horec zvolil pre svoje už tradičné podujatie vo Vysokých Tatrách za svoj základný tábor chatu Jarka v Tatranskej Lomnici. V počte 20 hôrchtivých ľudí sme sa do Tatier presunuli autami vo štvrtok podvečer. No skupinky s väčšími časovými zásobami tam boli už deň predtým a za pekného počasia vystúpili na Kriváň a do Lomnického sedla. Nasledujúci deň im počasie tiež prialo a prešli si Svišťovku, Chatu pri Zelenom plese, Východnú Vysokú z Lysej Poľany a dvaja zdolali i Lomnický štít horolezeckou cestou.
Týmto dňom oficiálne začali dni VHT a ako sa dalo čakať, skončili dni s pekným počasím. V piatok ráno nás prebudila silná búrka, obloha nedávala veľa optimizmu. Predsa len zopár odvážlivcov vstalo a vydalo sa Malou Studenou dolinou do Priečneho sedla, odtiaľ cez Priečne sedlo na Zbojnícku chatu a Veľkou Studenou dolinou naspäť. Majitelia horolezeckých preukazov sa potrápili na Žabích vežiach v západnom hrebeni Rysov. Tí, ktorí ešte neboli na Kriváni, si naň priam vybehli zázračnou rýchlosťou. S nimi však my normálni turisti nemáme odvahu súťažiť. Malá skupinka turistov zažila v tento deň nepríjemné pocity v pokazenej lanovke, iní zas varili výborný guláš, ktorý nám uzimeným, vracajúcim sa z túry, prišiel veľmi vhod.
V sobotné ráno nám pohľad na slnkom vysvietené štíty vlial do duší dobrú náladu, čo však trvalo asi hodinu. Potom nasledovala znova zlovestne zatiahnutá obloha a občasné chladivé mrholenie. Ale aj tentokrát sa našli šiesti odvážlivci, ktorí zdolali 2229 metrov vysoký Jahňací štít, druhá skupinka Rysy – 2499 m, medzi nimi aj náš rýchlochodec Laco, ktorý potom ešte predbiehal turistov hore Ostrvou. Jeden samotár sa vybral na Priečne sedlo, a ďalší osamelý bojovník s nečasom Poľský hrebeň, Východnú Vysokú s výškou 2428 m a sedlo Prielom. Tento deň bol najnáročnejší. Dážď sa striedal so silným vetrom, skaly boli nebezpečne šmykľavé, pri lezení po zaistených úsekoch mrzli ruky na reťaziach, výhľady žiadne. Po prekonaní tohoto všetkého nás však zahriala aspoň dobrá kapustnica na vysokohorských chatách.
Nedeľné ráno nás privítalo krásnou slnečnou oblohou. V posledný deň to tak väčšinou býva. Zoznam dosiahnutých Tatranských vrcholov sa nám rozšíril o 2452 m vysoký Slavkovský štít navštívený skupinkou neúnavných rýchlostných lámačov rekordov a opäť majestátny Kriváň, tentokrát s krásnymi výhľadmi na celý hrebeň Nízkych Tatier, časť Poľských Tatier, Červené Vrchy, Liptovské Kopy a za nimi Roháče, ktorých vrcholky sa však skrývali v hmle. Na chodníku sme nakŕmili vyhladnutého poštového holuba z Poľska, ktorý nám jedol chlieb z ruky, pravepodobne ho až tam zahnala nočná búrka. Členom turistického klubu sa však stať nechcel, vraj ich profesijná organizácia dvojité členstvo nedovoľuje. Pri zostupe sme stretali nespočetné množstvo turistov, ktorí ešte len išli na vrchol. Šťastie, že sme sa už vracali, hore by sme sa už asi ani nezmestili.
Ukončením nedeľných túr skončili aj tohtoročné Dni vysokohorskej turistiky s Horcom. Počasie veľmi neprialo, no skvelé zážitky s priateľmi a dosiahnuté vrcholy za náročných podmienok nám priniesli uspokojenie a chuť na uskutočnenie ďalších podujatí v našich malých, ale krásnych slovenských horách.
|
|
|
|
|
|
|
|
