Výstup na Veľký Vracov
28.2.2004
Trasa : Kolačno – poľovnícka chata – Veľký Vracov – Vrchhora – Michalov vrch - Klížske Hradište – sedlo Plešovica – Štepy - Partizánske.
Vodič autobusu SAD bol vskutku prekvapený, keď si v poslednú februárovú sobotu už 26. cestujúci kupoval lístok do Kolačna na konečnú. "A čo tam budete všetci robiť? " opýtal sa zvedavo. "Ideme na turistiku. "
Áno, turisti z TK Horec začínali svoju tretiu tohtoročnú akciu v Kolačne. Hneď po vystúpení z autobusu sme nechtiac rozdráždili nadpolovičnú väčšinu kolačnianskych psov, ktorých brechot nás sprevádzal pri presune hore dedinou. Prešli sme popri cintoríne a lesnou cestou sme vyšľapali k poľovníckej chate. Po mokrom snehu to išlo trochu ťažšie, viacerým preto dobre padol oddych pod strieškou. Nasledoval strmý výstup po neznačkovanej ceste na Veľký Vracov. Šmykľavý terén nejednému z nás privodil pád do mokrej studenej periny. Konečne sme na vrchole. Zvláštne je, že v šesťsto metrovej výške sa medzi ihličnatými stromami a dubmi nachádzalo aj množstvo briez. Podaktorí vyťahujú fľaštičky a ponúkajú ostatných svojou pálenkou, často vylepšenou bylinkami alebo koreňom horca. Obdiv zožal Lacov pohárik v koženom puzdre zavesený na šnúrke. Kto nemal svoj, požičiaval si asi takto: „Laco, podaj ten pohár s predkožkou." Z Vracova sme za sprievodu srniek klesli strmo dole na štátnu cestu do Skýcova, odkiaľ nás modrá značka doviedla na Vrchhoru. Chvíľu oddychu sme využili na prehliadku zrekonštruovanej barokovej kaplnky a zrúcaniny kostola. Keďže času bolo dosť, vybehli sme aj na Michalov vrch, ktorý pôvodne nebol v pláne. Zamračené počasie a hmla v pozadí nám však neumožnili vychutnať si výhľady do diaľky. V snehu sa nám ani moc nechcelo odkrývať zvyšky starého slovanského hradiska, a tak sme len poctili vrcholovú knihu svojimi podpismi a rozmýšľali o ďalšej trase. Štyria mušketieri sa od ostatných oddelili a šermujúc teleskopickými palicami sa vybrali cez Hlboké a Osečný priamo do Partizánskeho.
Väčšina pokračovala podľa plánu, ktorý kázal zísť do Klížskeho Hradišťa. V nezafajčenej krčme s príjemnou obsluhou sme dopĺňali zásoby živín. Nezafajčenej preto, lebo turisti nefajčia a okrem nás tam nikto nebol. Po chvíli sa k nám pripojil mladý turista Tomáš, ktorý šiel na Vracov opačným smerom, dúfajúc, že nás na vrchole stretne. Žiaľ, cestou sme sa minuli. O jednej vyrážame na posledný úsek, na ktorom nás slabými lúčmi pozdravilo aj slnko. Nad dedinou navštívime starý židovský cintorín a cez sedlo Plešovica sa dostávame k chatám na lúke Štepy. V spomienkach sa na chvíľu prenesieme k minuloročnému júnu, keď tu zúrila Cesta rozprávkovým lesom, zjeme posledné zásoby a po notoricky známom chodníku smerujeme od „chaty Ondrej" do rodného mesta. Menším prekvapením pre nás bol kúdol dymu, ktorý vystupoval z komína konečne dostavaného nového salaša. Uzatvárame stávky, či obnovené pohostinstvo bude slúžiť aj bežným pocestným – hubárom a záhradkárom – alebo sa stane doménou len tých majetnejších. Uvidíme. Na moste sa jednotlivé turistické skupinky lúčia a odchádzajú každá svojou cestou v ústrety teplu domova.
|
|
|
