Deň s Horcom
2.4.2005
Trasa : Dolný pomník - Horný pomník - Osečný - Hlboké - chata Ondrej - Štepy - Salaš.
Členovia turistického klubu Horec každoročne organizujú
jednu špeciálnu akciu, ktorá sa skladá z menej náročnej túry a z posedenia pri
ohníku, pri guláši alebo na chate. Na rozdiel od minulých ročníkov sa tohtoročný
Deň s Horcom uskutočnil už 2. apríla. Dátum nebol vybraný náhodne: presne pred
piatimi rokmi bol turistický klub založený a prebehla i prvá túra, ktorej trasa
bola zhodná s tou dnešnou.
O ôsmej ráno sa začali záujemci
schádzať pri Dolnom pomníku. Napriek predpovedi slovenského meteorologického
génia Iľka vládlo celý deň krásne slnečné počasie. Všetkých účastníkov privítal
predseda Peter Horváth a v krátkom prejave zhrnul päťročnú činnosť turistického
klubu. Potom sa už niekoľko desiatok turistov vybralo cez Horný pomník na
Baranie rožky. Pri oddychu pod napätím sme si z výšky pozreli naše mesto, rybník
a okolité pohoria, ktoré už dupot našich vibrám dôverne poznajú. Známou trasou
prichádzame na najvyšší vrchol v okolí – 552 metrov vysoký Osečný. Nasleduje
hromadný zápis do vrcholovej knihy, prípitok a nenudia sa ani digitálne
fotoaparáty. Strmším svahom schádzame k osade Hlboké, odkiaľ mobilným telefónom
nahlasujeme „na základňu“ počet hladných krkov a približný čas príchodu.
Pokračujeme smerom k bývalej chate Ondrej. Tu sa k nám pripája osem kamarátov –
mamičky s deťmi z KST Kamarát. Spoločne prichádzame do cieľa dnešnej túry
k chatkám na Štepoch.
Absolvujeme nepovinnú, ale zaujímavú
exkurziu v Brčovej chate, kde môžeme obdivovať rôzne pamiatkové predmety, ktoré
si tento cestovateľ priniesol zo svojich výprav. Všetci však čakajú na vytúžený
guláš, ktorý večer pred akciou uvaril so svojimi tromi pomocníkmi Jožko Gahér.
A veru – bol výborný. Sedemdesiat porcií sa len tak rozplynulo v ústach 48
vyhladovaných turistov. Mierne pikantným jedlom nepohrdol ani najmladší účastník
– iba štvorročný potomok Královcov a jedlo chutilo i prítomnému príslušníkovi
čelade psovitých. Vôňa prilákala dokonca aj čmeliaka, ktorý si farbu chilli
papriky v miske pomýlil s nejakým jarným kvietkom a začal ju opeľovať. Dobré
jedlo sme zaliali nápojmi od výmyslu sveta, chutilo najmä pivko z rodného
pivovaru a špecialita s horcom. Kto vládal, zapojil sa po obede do športových
hier; prinesená lopta slúžila raz ako futbalová, inokedy ako volejbalová. Deti
sa vyšantili pri ohníku, dospelí diskutovali pri albumoch s fotografiami. Na
pamiatku všetci dostali účastnícky list a členovia klubu i farebnú samolepku so
znakom TK. Ako sa slnko blížilo k západu, ľudia postupne začali opúšťať lúku na
Štepoch a vydali sa pešo domov. A tak si môžu k svojim 80-tim tohtoročným
kilometrom absolvovaným s Horcom pripočítať ďalších trinásť.
Prvý oddych na Hornom pomníku | Čo sa to tam deje? | Aj s klubovou zástavou | Stúpanie pod napätie |
Najvyšší bod túry - Osečný | Zlatý kliniec programu - guláš | Ďalší hladoši, ku stolu! | Chutilo aj Kamarátkam |
Ku gulášu piva fľašu | Najmladší turista pri dopĺňaní energie |
Čmeliakovi chutila chilli paprika aj bez gulášu |
Chatky na Štepoch |