Výstup na Kráľovu hoľu

25.6.2005

    Medzi najznámejšie slovenské vrchy zaiste patria Kriváň, Rysy, Poľana a Kráľova hoľa. Ten posledný kopec bol cieľom júnovej akcie organizovanej turistickým klubom Horec. Po dlhej ceste autobusom sme z Telgártu začali svižne stúpať a onedlho sme sa ocitli v národnom parku Nízke Tatry. Nevítali nás však miestni predstavitelia chlebom a soľou, ale stádo kráv, ktorým sme na značkovanom chodníku radšej dali prednosť. Zopár nedočkavých býkov nám v priamom prenose predviedlo, ako sa rozmnožuje hovädzí dobytok. Po vkĺznutí do lesa nás čakalo prekvapenie. Pováľané stromy, ktoré často zatarasovali turistickú cestu, nám pripomenuli, že minuloročné vyčíňanie uragánu nezničilo len lesy vo Vysokých Tatrách, ale odniesli si to aj niektoré oblasti Nízkych Tatier. Čudné však bolo to, že pred akciou sme si u horskej služby zisťovali priechodnosť plánovanej trasy a dozvedeli sme sa, že neexistujú žiadne obmedzenia. V praxi však výraz „žiadne obmedzenia“ znamenal podliezanie popod padnuté stromy alebo ich preskakovanie, obchádzanie vyvrátených koreňov a nakoniec sme museli značkovanú trasu úplne opustiť a kľučkovať v hustej kosodrevine. Skúsenosti z minuloročných Roháčov nám však prišli vhod a tak - ošľahaní nie vetrom, ale kosodrevinou - sme nakoniec vyšli na bod s ďalekým výhľadom, na Kráľovu skalu. I napriek časovému sklzu sme si dopriali poriadny oddych. Potom sme sa opäť rozhýbali a o necelú hodinku už stojíme na povesťami opradenej a piesňami ospievanej Kráľovej holi. Najkrajší výhľad z 1946-metrov vysokého vrchola bol na Vysoké Tatry, ktoré sa nám rozprestierali v celej svojej dĺžke a mnohé vrcholky či žľaby boli aj teraz, na konci júna, pokryté snehovou pokrývkou. Zaujímalo nás, kde je ten strom zelený, o ktorom sa zmieňuje známa ľudová pieseň. Žiaľ, na vrchole sme nenašli jediný stromček, ba ani len krík. Zo zeme tu vytŕčal iba červený vysielač. Napriek tomu sme si slovenskú pieseň spoločne zaspievali, i keď do budúcna by sme neznámemu autorovi z ľudu doporučili menšiu novelizáciu textu: Na Kráľovej holi tenký stožiar stojí, vysiela signály do slovenskej zemi. Ďalšia časť túry viedla nenáročným terénom po hlavnom nízkotatranskom hrebeni. Kľudnou chôdzou sme v slnečnom počasí zdolali niekoľko menej výrazných kopcov ako Orlová a Bartková a skĺzli sme do Ždiarskeho sedla na krížne cesty. Boľavé kolená dostali potrebné masti alebo ručnú masáž. Tu bolo treba medzinárodnú červenú značku opustiť a zamieriť strmo dole do dediny Pohorelá. Cestu nám ešte prekrížila mladá vretenica, ktorá však mala ďaleko k tomu, aby na nás cerila svoje jedovaté zúbky. Zapózovala pred našimi fotoaparátmi, zavlnila sa a zmizla v tráve. Po 24-kilometrovej túre chráneným územím sme sa v krčmičke v Pohorelej osviežili chladeným pivkom, čím sa pre 47 horcov ďalší zaujímavý deň v prírode skončil.
 

Uvítací výbor pri vstupe do národného parku	"Trasa je bez problémov prechodná", hlási horská služba	Zopár popadaných konárikov nám vôbec neprekážalo	Horec bodkovaný

Ešte prekonať túto kosodrevinu a sme na prvom oddychovom bode	Brčo, Renáta a Soňa - stehenné svaly oddychujú, žuvacie pracujú	Jožko Gahér a Lojzko Bruška	Spoločná fotka na Kráľovej skale

Veternica a zvonček	Vysielač na Kráľovej holi	Pohľad na zasnežené Vysoké Tatry	Renáta a Soňa

Voyeuristi nezaháľajú	Skalné útvary na hlavnom hrebeni	Ihličnany v národnom parku	Vítal nás hovädzí dobytok, lúčila sa s nami vretenica