Prosiecka a Kvačianska dolina

15.10.2005

             Po niekoľkoročnej prestávke sa horci znovu vybrali do Chočských vrchov. Tentoraz nebolo cieľom vystúpiť na známy vrch Veľký Choč, ale prejsť dve prekrásne rokliny, štátne prírodné rezervácie Prosiecku a Kvačiansku dolinu. Pomerne atraktívnej akcie sa zúčastnilo až 52 záujemcov. Z dedinky Prosiek sme sa po náučnom chodníku vydali hore nádherným kaňonom. Miestami sme museli preskakovať cez potok, miestami sme kráčali po vyschnutom koryte. Ťažšie úseky vo vápencových skalách boli zabezpečené mostíkmi, rebríkmi a lanami. Prechádzali sme okolo niekoľkých menších vodopádov a skalných jazierok. Napravo i naľavo sa vypínali strmé vápencové bralá. Prvá etapa lozenia skončila na lúke pri turistickej križovatke. V okolitej tráve sa skrývali (nie však dokonale) desiatky pravých rýdzikov. Po kratšej prestávke nasledovalo strmé stúpanie na vrch Prosečné. Zo skál pod vrcholom bol úchvatný výhľad do dvestometrovej rokliny. Jeseň tu už spravila svoje a listnaté stromy žiarili pestrými farbami. Z Prosečného sa klesaním dostávame k turistickému útulku, ktorého zachovalý stav nás príjemne prekvapil. Bol vybavený pieckou, drevom na kúrenie, zápalkami a sviečkou, ležadlami a dokonca tam nejaká dobrá duša zanechala neotvorenú bravčovú konzervu. Vandali z Partizánskeho, hor' sa porobiť poriadky do Chočských vrchov! Po zostupe lesnou cestou sme sa ocitli na hornom konci Kvačianskej doliny. V divokej úžine Ráztočianka nás opäť čaká niekoľko drevených rebríkov a 8-metrový vodopád. Na náučnej tabuli sa dočítame, že tu žije chránený fúzač alpský či medveď hnedý, rastie tu mliečivec alpínsky a prvosienka holá, ktorú sme teraz v strede októbra naozaj videli zakvitnutú. Z rokliny pomaly schádzame na kľudnejšie miesto do osady Oblazy. Nachádzajú sa tu funkčné vodné mlyny, ktoré boli postavené pred vyše sto rokmi a zachovali sa takmer nedotknuté. V osade nás nevíta nejaký správca s prednáškou o histórii mlynov či píly, ale biela koza, ktorá hneď pribehla k nám a drankala kúsok jedla. Rohatému prežúvavcovi by zrejme chlieb so slaninou a horčicou priveľmi nechutil, natrháme jej aspoň nejakú tu bylinu. Potom poobdivujeme točiace sa mlynské kolesá, kúpime si pohľadnice, prospekty a Kvačianskou dolinou prichádzame do cieľa dnešnej túry v Kvačanoch.

Potok v Prosieckej doline	Ústie doliny	Prvý drevený mostík	Vodopád

Vápencové skaly	Schody do neba	Skalné jazierko	Z kaluže do blata?

Výhľad z Prosečného	Na vrchole	Tie borovice sú vysoké sťa jedle	Kvačianska dolina

Vodopád v Kvačianskej doline	Drevený rebrík	Kvačiansky potok	Chlp z dlane nevytrhneš...

Vodný mlyn v osade Oblazy	Výhľad z Kvačianskej doliny	Trochu umenia od Jura	Jeseňou sfarbené stromy

Svojou účasťou nás poctili aj Oraváčky (postava vpravo)	Predseda a krásy prírody	Zástava nesmie chýbať, aj keby chleba nebolo	Dáš si slivovicu  alebo radšej antabus?