Súľovské vrchy

12.11.2005

    Tohtoročná jeseň praje všetkým turistom a milovníkom prírody. Počasie je ešte stále také ustálené, že by bolo hriechom sedieť doma a pozerať sa na to všetko cez okno. Preto sa opäť zavčasu ráno stretli turisti TK Horec v počte 45, aby využili možno už posledné slnečné dni tejto jesene a v sobotu 12.11. ešte za šera vyrazili do obce Zbyňov neďaleko Rajca, odkiaľ bol naplánovaný začiatok prechodu nádherným skalnatým hrebeňom Súľovských vrchov.
   Z autobusu sme vystúpili rovno do hustej hmly, no už po prvých výškových metroch hmla zostala pod nami a pomedzi stromy sa na nás usmievalo slniečko. Jeho hrejivé lúče spolu s farebným lístím, šuchotajúcim pod nohami, nám hneď pozdvihlo náladu. Strmší výstup po náučnom chodníku na 867 metrov vysoký Žibrid sme zvládli v pohode a dobrej nálade. Potom nasledoval prekrásny skalnatý hrebeň zložený zo zlepencových skalných brál a ihiel, ktoré sme preliezali a obchádzali, podľa toho, kadiaľ viedol chodník. No takmer zovšadiaľ sa nám naskytli čarokrásne výhľady do okolia, na bližšiu Manínsku vrchovinu i vzdialenejšie Javorníky. Inverzia spôsobila, že údolia boli ponorené do hustej hmly, z ktorej vytŕčali len najvyššie hrebene, pôsobiace ako ostrovy v mliečnom mori a nám bolo dopriate tešiť sa z týchto výhľadov na skalnatých vrcholoch, zaliatych hrejivými slnečnými lúčmi.
   Po čase však hmla stúpla vyššie a zostup do Roháčskeho sedla sme absolvovali za viditeľnosti dosahujúcej maximálne vrcholy batohov kamarátov kráčajúcich pred nami. Na nálade nám to však v žiadnom prípade neubralo. Počas zostupu do dedinky Podhorie sme sa venovali debatám s témami od prírody, turistiky, varenia, až po kvantovú fyziku, prebrali sme krásu žien, pálenie destilátov a rôzne iné zaujímavosti. Po dosť zdĺhavom pochode sme konečne zastali pred bránou Lietavského hradu. Okrem tabuľky "Vstup len na vlastné nebezpečie" a nápisu od neznámeho amatérskeho sprejera na hradnom múre "Ľúbim ťa divoška... tvoj závislák", nikde ani len malá informácia o mieste, kde sa nachádzame. Pritom by stačila nejaká informačná tabuľa so stručnou históriou hradu, ktorý je naozaj krásny a navštevovaný mnohými turistami aj z neďalekých Čiech. Práve tých sme v hojnom počte stretli medzi múrmi tohto druhého najrozsiahlejšieho hradu na Slovensku.
   Po prehliadke ruín a po občerstvení nasledoval už len krátky zostup do Lietavskej Svinnej, zhodnotenie dnešnej 20-kilometrovej túry v miestnej útulnej krčmičke s veľmi príjemnou, krásnou a hlavne rýchlou obsluhou. Cestou domov autobus viackrát pre poruchu poskakoval, zastavoval, no nakoniec sa vždy nejako rozbehol a bezpečne nás dopravil do Partizánskeho.

Ponorenie sa do farbami hýriaceho lesa	Zlepencové skaly	Inverzia ako na dlani	Na polievku či s vajcom?

Na náučnom chodníku k vrchu Žibrid	Odfotení fotografi	Najvyšší bod túry Žibrid	Nevyhnutné turistické pomôcky

Klasická vrcholová fotografia	I sme si zajedli, i sme si vypili	Z jedného kopca na druhý	Abyže sme nezablúdili

Osamelá borovica	Na vrchu Kečka	Sedia oni, sedia, slovka nepovedia	Prechádzali sme aj strašidelným lesom

Oddych v Roháčskom sedle	Klubová zástava nesmie chýbať	Vstup do Lietavského hradu	Dnes máme otvorené

Stopy po rekonštrukcii	Lavičky v strede hradného nádvoria	Ruiny hradu, medzi nimi náš Laco	Láska kvitla aj v stredoveku