Zimný výstup na Tribeč

15.1.2005

      Za cieľ prvej tohtoročnej túry si neúnavní horci vybrali 830-metrov vysoký Tribeč. Trasa začínala v Solčanoch – dedinke známej nielen ako archeologická lokalita, ale i svojím trampským rančom. 14 turistov sa i v nie príliš lákavom počasí pustilo Studenou dolinou k Dekanovej chate. Prvá časť cesty bola nenáročná, išlo sa prakticky po rovine. Okrem tmavohnedej veveričky preskakujúcej zo stromu na strom sme stretli aj lesných robotníkov, ktorí za pomoci ťažného koňa sťahovali odpílené kmene stromov na lesnú cestu. Úbohé zviera, iste sa pri ťahaní niekoľkocentových kmeňov nadrelo ako kôň. Nás takáto drina čakala po oddychu pri spomenutej Dekanovej chate, keď sme museli vystúpiť príkrym svahom na Medvedí vrch. Išlo to i vďaka zablatenému terénu pomaly, až vo väčšej výške začalo primŕzať a dokonca sa nám ušlo i zopár snehových vločiek. Pri hríbiku sme sa navzájom počkali a kto dobre vypálil, ponúkol kamarátom i domácu pálenku. Nasledovala nenáročná hrebeňová chôdza v hmle na Malý Tribeč a potom posledný výšľap na najvyšší bod túry – Veľký Tribeč. Cestou sme vyplašili zajačika a celý náš pohyb z výšky sledoval jastrab. Prechádzali sme i popri Pustovníkovej studni, kde v minulosti žil a nakoniec i zomrel osamotený pustovník. Nachádzajú sa tu zvyšky mohutných valov starého slovanského osídlenia a kamenné múry pustovníkovho obydlia. O podrobnostiach nás informovala náučná tabuľa. A už sme na vrchole. Ten je sčasti zarastený hustými listnatými lesmi, takže výhľad máme len na južnú stranu – na Požitavie. Počasie sa postupne umúdrilo a  hmlu vystriedal slnečný deň. Pred nami je ešte strmý zostup do Kovariec a čakanie na autobus si vypĺňame posedením v miestnej krčmičke. Touto 21-kilometrovou cestou po hrebeni Tribeča zahájili horci svoj šiesty turistický rok.

Studená dolina	Potok v doline	Zase len ten potok	Dekanova chata

Oddych pri chate	Niečo sme zjedli, niečo vypili	Na Medveďom vrchu	Čakanie na kamarátov