Výstup na Vtáčnik

5.2.2005

      Za nádherného zimného počasia sa 5. februára vybralo 14 horcov navštíviť bielou vatou obalený Vtáčnik. Netradičnou cestou z Lehoty pod Vtáčnikom sme stúpali najprv snehovými pláňami k poľovníckej chate Vrvrava, kde sme si po troch hodinách šliapania dali prvý dlhší oddych. Potom nasledoval strmý a namáhavý výstup na Malú Homôľku a na hlavný hrebeň. Polovica účastníkov bola motorizovaná - mala bežky alebo snežnice - išlo sa im teda ľahšie. Nám ostatným nezostalo nič inšie, iba sa brodiť pešo v hlbokom, aspoň jeden a pol metrovom snehu. Často sme sa zabárali až po pás. Po takom náhlom prepade do hlbín museli prísť zavše na pomoc aj kamaráti a nešťastníka vytiahnuť. Na čele skupinky sa pravidelne striedalo päť prešľapávačov, pretože ten prvý sa po niekoľkých minútach unavil. Tu i tam sa na nás zosypala spŕška snehových vločiek zo stromov. Až po šiestich hodinách skutočnej námahy sme sa o pol tretej konečne dostali na 1346-metrový Vtáčnik. Nádherný výhľad, slnkom zaliata náhorná plošina, trblietavá príroda a fantastická atramentovo-modrá obloha však stáli zato. Tuším ešte nikdy sa nám nestalo, aby sme sa po vrcholovú knihu museli zohýbať. Bolo tu toľko snehu, že schránka, ale i náučná tabuľa spod neho ledva vytŕčali. Na horizonte sme mohli obdivovať Veľkú Fatru, Prašivú, kremnickú Skalku, no a samozrejme Sitno, Kľak a Strážov. Pri zápise do knihy sme sa dozvedeli, že dnes poctili vrchol tohto sopečného pohoria už dve skupinky turistov. Čas ale nečakal, nemohli sme sa zdržiavať ani my. Kto mal, dal si bežky, a ostatní pešky vydali sme sa zrýchlenou chôdzou dole na Siahy. Medzi hustou, ihličkami obalenou kosodrevinou sme si pripadali ako na ceste rozprávkovým lesom - tentoraz bez vodníkov a čertov, ale kam sme sa pozreli, všade rozprávkovo zasnežené stromy. Naokolo ticho a kľud, len sem-tam sme zazreli nejakú zajačiu stopu a raz sa nám zdalo, že svoju šľapaj nechal v snehu i rys. Neskôr nám do kroku klopkal ďateľ. Náučný chodník nás spoľahlivo doviedol k amfiteátru a popri preplnenom lyžiarskom vleku do Kamenca pod Vtáčnikom. Tí šikovnejší na minútu presne stihli autobus, ostatní si počkali na ďalší.

Rozďavený buk	Oddych pri poľovníckej chate	Krajšie ako na Vianoce	Zasnežená krajina

Fantastická farba oblohy	Konečne na vrchole	So snežnicami to išlo ľahšie	Konáre z vaty

Mrazivé ráno	Započúvanie sa do ticha	Stojí ako kôl v plote	Ako na Aljaške

Milenci	Pocukrovaná príroda	A sme hore na vrchole	Zapadnutý hríbik