Výstup na Babiu horu

23.9.2006

Trasa : Chata Slaná voda - Hviezdoslavova horáreň - hraničný prechod - horáreň Staňcova - Babia hora - sedlo Brána - Malá Babia hora - sedlo Borsučie - Vonžovec - chata Slaná voda.
Parametre trasy : Dĺžka 26 km, prevýšenie 1200 m, náročná celodenná túra. Možnosť zvoliť si kratší variant.
Lokalita : Oravské Beskydy.
Popis: V kraji pri Hviezdoslavovej horárni čerpal náš velikán námet pre svoje dielo Hájnikova žena. Babia hora je národná prírodná rezervácia s ochranou horských subalpínskych spoločenstiev rastlín. Z vrcholu sú krásne panoramatické výhľady.
Doprava : vlastným autobusom. Odchod o 5:00 od Supermarketu Šípok a o 5:10 od železničnej stanice Partizánske.
Cena :  270 Sk pre členov, 300 Sk pre nečlenov, 230 Sk pre študentov.


     Bezmála pol stovky turistov z TK Horec sa v predposlednú septembrovú sobotu ešte za tmy usadilo v autobuse a vyrazilo na trojhodinovú cestu k slovensko-poľskej hranici, aby vystúpili na impozantný 1723 metrov vysoký vrch Babiu horu. Už cesta autobusom hore Oravou bola zaujímavá. Z nejakých neidentifikovaných otvorov stále fúkal studený vzduch a keď šofér pustil kúrenie, pre zmenu sme zas pokašliavali od dymu. No aj cez dymovú clonu sme si nemohli nevšimnúť sochu Ferka Zliatinu v Istebnom, ktorému sme aspoň cez okno zamávali. Po vystúpení pri chate na Slanej vode sme sa konečne zhlboka nadýchli čerstvého vzduchu a vykročili Hviezdoslavovou alejou. Tá sa však už neponášala na alej, vyzerala skôr ako poriadne rozbitá lesná cesta, slúžiaca na približovanie kalamitného dreva. Na chvíľu sme sa pristavili pri Hviezdoslavovej horárni, v ktorej Pavol Országh Hviezdoslav vytvoril dobre známu lyricko-epickú skladbu Hájnikova žena a na tomto mieste sa narodil aj prozaik, prekladateľ a redaktor Milo Urban. V areáli sme navštívili stálu expozíciu zo života a tvorby oboch týchto velikánov. Tu sme sa rozhodli trochu pozmeniť pôvodne plánovanú trasu a vystúpiť na Babiu horu z poľskej strany od horárne Staňcova, kam nás priviedla modrá značka cez turistický hraničný prechod. Niektorí turisti to riskli a aj bez akýchkoľvek dokladov sa odvážili prekročiť štátnu hranicu a pohybovať sa po poľskom území. Jednoducho - Babia hora bez hraníc.
     Od Staňcovej nasledovalo strmé a namáhavé stúpanie lesom. Turisti párkrát využili osvieženie  v zurčiacom horskom potoku. Na svoje si prišli aj hubári, ktorí ponachádzali blízko chodníka obrovské dubáky. Po vyjdení z lesa sa striedali ostrovčeky kosodreviny s trávnatým porastom plným čučoriedok, brusníc a horcov luskáčovitých. Často sme sa zastavovali a kochali výhľadmi na dlhé poľské dedinky Veľká a Malá Lipnica vinúce sa hlboko pod nami, na Oravskú priehradu a v diaľke na obzore hrdo sa vypínajúce hradby Západných a Vysokých Tatier. Pod vrcholom sme sa pristavili pri rozvalinách horskej turistickej chaty, kedysi hojne navštevovanej, no po požiari v roku 1948 ju už nikto neobnovil, čo je veľká škoda. Len pár metrov nad ňou z útrob Babej hory vo výške 1625 m.n.m. vyteká najvyššie položený prameň v Oravských Beskydách, ktorého voda má aj v tých najväčších horúčavách teplotu 2 až 3 °C. O chvíľu sme stáli na vrchole, nazývanom aj Diablak. Pekné slnečné počasie nám doprialo výhľady na všetky strany, okolo nás sme počuli hovoriť po poľsky, česky a slovensky, takže sme v tej výške a priateľskej atmosfére naozaj mali taký príjemný pocit bezhraničnosti a spojitosti s prírodou. Krátky, ale na scenérie bohatý hrebeň nás priviedol na Malú Babiu horu, z ktorej sme zas mali možnosť obdivovať masív Diablaku z opačnej strany. Odtiaľto bol výhľad na jeho strmé severné skalnaté zrázy omnoho pôsobivejší. Slnko už malo väčšiu časť svojej nebeskej dráhy za sebou, tak sme pridali do kroku a začali zostupovať po červenej značke. Hríbari si cestou znovu nazbierali nejaké jedlé huby, my ostatní sme si vyfotili okrem jedlých aj krásne červeno sfarbené muchotrávky. Neďaleko cieľa našej túry sme mali možnosť obzerať statné fučiace divé svine, od ktorých nás našťastie delila vysoká ohrada.
     Po zdolaní 26 kilometrovej trasy a prevýšenia asi 1200 metrov sme si  na chate Slaná Voda dopriali krátke občerstvenie a nasledovala trojhodinová cesta domov, ktorá nám však vďaka skúsenému a rýchlemu šoférovi Vojtovi trvala iba dva aj pol hodiny. Domov sme prišli síce až za tmy, ale všetci spokojní s prežitím pekného slnečného dňa s priateľmi v objatí krásnej oravskej prírody.


Chata Slaná voda Hviezdoslavova horáreň Prvá, ale zďaleka nie
posledná spoločná fotografia
Hviezdoslav a jeho
Hájnikova žena

Odpočívadlo Zopár hríbikov rastúcich
na poľskej strane Beskýd
Vrchol Babej hory Pamätná tabuľa pápežovi

Na vrchole sa to hmýrilo
ako v mravenisku
Jedna z náučných tabúľ Pohľad na hrebeň,
ktorým budeme zostupovať
Na túry s Horcom
chodí čoraz viac žien

No cement Zostup z vrcholu
po vychodenej magistrále
Pohľad na Malú Babiu horu Aj mňa odfoťte ! 

Stihol to, či nie? Posledná večera Na Slovensku človek stretne
samé svine
Skrátená verzia kobylky zelenej