Deň s Horcom

8.4.2006

    „Keď to nevyšlo prvého apríla, určite to vyjde o týždeň neskôr,“ povedali si členovia výboru TK Horec - organizátori šiesteho ročníka obľúbenej turistickej akcie Deň s Horcom. Tentoraz však nešlo iba o turistiku ukončenú posedením pri špekačkách a dobrých nápojoch, ale aj o poznávanie histórie a krás blízkeho okolia. A počasie (v apríli premenlivé ako nálada ženy pred menštruáciou) nám pripravilo zrána mrazivú, ale neskôr krásnu slnečnú sobotu.

     Hneď prvá vlastivedná zastávka, na ktorej sa triatridsať účastníkov ocitlo po 50-minútovom presune z miesta opustenia autobusu, bola na Vrchhore. Ide o známe miesto, kde kedysi stál furmanský hostinec a horáreň na ceste, ktorá spájala Požitavie s Horným Ponitrím. Dnes sa tu nachádza zrúcanina kostola a baroková kaplnka so zvoničkou. Po kratšom oddychu a začudovaním sa nad objavom kvalitných nástenných hodín, ktoré presne odmeriavali zimný čas v nezamknutej kaplnke, sme sa pobrali na druhé plánované miesto – na Michalov vrch. Okrem pôsobivých výhľadov na Vtáčnik, Kľak a Rokoš nás zaujali aj dva kamenné valy obopínajúce takmer celý kopec. V múdrych knihách sme sa dočítali, že išlo o staré slovanské hradisko z 11. storočia. Všimli sme si i základy kamenného hradu, ktorý vraj v stredoveku patril k najväčším na Slovensku. Zápisom do prvej vrcholovej knihy (no zďaleka nie poslednej) sme ukončili návštevu obydlia starovekých Slovanov a pobrali sme sa do sedla Plešovica. Pôvodný plán – zísť do Klížskeho Hradišťa, navštíviť kaplnku sv. Juraja a popri starom historickom cintoríne dôjsť do sedla - sme zmenili, a urobili sme naozaj dobre. Lesnou cestou po hrebeni a označenou odbočkou prichádzame k neprístupnej jaskyni, ktorej steny pripomínajú skaly z morského dna. Tak ako územie vo Veľkých Kršteňanoch, i táto lokalita bola kedysi zatopená morom. Po zápise do druhej knihy odchádzame smerom ku menšej kaplnke nachádzajúcej sa nečakane uprostred lesa na križovatke štyroch ciest. Vyberáme si tú západnú, ktorá nás privádza na výhľadový kopec Kopanica, obdarený treťou knihou. Ďalej pokračujeme popri rozsiahlom skalnom meste s menšou jaskyňou k najzaujímavejšiemu útvaru dnešnej túry – ku Kamennej bráne. Horci počas svojich túr videli už niekoľko skalných okien a brán, ale dá sa povedať, že táto bola zo všetkých najväčšia. Jej dôkladné preskúmanie a fotografovanie bolo spečatené – ako ináč – zápisom do ďalšej návštevnej knihy. O štvrť hodinku stojíme na križovatke v sedle Plešovica a rozhodujeme sa, či ísť až na Kolianovú, alebo na dnes stačilo a najkratšou cestou sa pobrať do cieľa na Štepoch. Asi polovica turistov dala pred gastronomickými lákadlami prednosť ďalšiemu spoznávaniu okolia a došla až na vrch Kolianová. Ten je okrem netradičných výhľadov na hrebeň Tribeča, lavičiek, upraveného ohniska a vrcholovej knihy známy aj tým, že v okolí sa nachádza lesostep. Tá bola kvôli mnohým chráneným rastlinám, chrobákom a zvláštne tvarovaným vápencovým kameňom (škrapom) navrhnutá na prírodnú rezerváciu. Rozhodovanie, či na Slovensku vznikne nová rezervácia – len pár kilometrov od nášho mesta – práve prebieha. V tráve sme si okrem menej nápadných žltých kvietkov všimli aj niekoľko veľkých poniklecov, ktoré boli práve v najväčšom rozkvete. Lahôdka pre oči aj pre fotoaparáty.

Zrúcanina kostola na Vrchhore	Kaplnka s nástennými hodinami	Príroda v Tribeči	Michalov vrch

Tu sídlili starí Slovania	Stopy po zrúcanine hradu na Michalovom vrchu	Pred jaskyňou	Kaplnka uprostred lesa

Skalné mesto	Hračka prírody	Kamenná brána	Oddych na Kolianovej

Poniklece v lesostepi	Občerstvenie na Štepoch	Indiánske ozdoby v Brčovej chatke	Rozlúčka s prírodou