Deň s Horcom
8.4.2006
Trasa : Skýcov (horáreň) - Vrchhora - Michalov vrch - jaskyňa - kaplnka - vrch Kopanica - skalné mesto - Kamenná brána - sedlo Plešovica - Kolianová - Štepy - Salaš.
„Keď to nevyšlo prvého apríla,
určite to vyjde o týždeň neskôr,“ povedali si členovia výboru TK
Horec - organizátori šiesteho ročníka obľúbenej turistickej akcie Deň s
Horcom. Tentoraz však nešlo iba o turistiku ukončenú posedením pri špekačkách
a dobrých nápojoch, ale aj o poznávanie histórie a krás blízkeho
okolia. A počasie (v apríli premenlivé ako nálada ženy pred menštruáciou)
nám pripravilo zrána mrazivú, ale neskôr krásnu slnečnú sobotu.
Hneď
prvá vlastivedná zastávka, na ktorej sa triatridsať účastníkov ocitlo po
50-minútovom presune z miesta opustenia autobusu, bola na Vrchhore. Ide o známe
miesto, kde kedysi stál furmanský hostinec a horáreň na ceste, ktorá
spájala Požitavie s Horným Ponitrím. Dnes sa tu nachádza zrúcanina
kostola a baroková kaplnka so zvoničkou. Po kratšom oddychu a začudovaním
sa nad objavom kvalitných nástenných hodín, ktoré presne odmeriavali zimný
čas v nezamknutej kaplnke, sme sa pobrali na druhé plánované miesto
– na Michalov vrch. Okrem pôsobivých výhľadov na Vtáčnik, Kľak a Rokoš
nás zaujali aj dva kamenné valy obopínajúce takmer celý kopec. V múdrych
knihách sme sa dočítali, že išlo o staré slovanské hradisko z 11.
storočia. Všimli sme si i základy kamenného hradu, ktorý vraj v stredoveku
patril k najväčším na Slovensku. Zápisom do prvej vrcholovej knihy (no
zďaleka nie poslednej) sme ukončili návštevu obydlia starovekých Slovanov a pobrali
sme sa do sedla Plešovica. Pôvodný plán – zísť do Klížskeho Hradišťa,
navštíviť kaplnku sv. Juraja a popri starom historickom cintoríne dôjsť
do sedla - sme zmenili, a urobili sme naozaj dobre. Lesnou cestou po
hrebeni a označenou odbočkou prichádzame k neprístupnej jaskyni,
ktorej steny pripomínajú skaly z morského dna. Tak ako územie vo Veľkých
Kršteňanoch, i táto lokalita bola kedysi zatopená morom. Po zápise do
druhej knihy odchádzame smerom ku menšej kaplnke nachádzajúcej sa nečakane
uprostred lesa na križovatke štyroch ciest. Vyberáme si tú západnú, ktorá
nás privádza na výhľadový kopec Kopanica, obdarený treťou knihou. Ďalej
pokračujeme popri rozsiahlom skalnom meste s menšou jaskyňou k najzaujímavejšiemu
útvaru dnešnej túry – ku Kamennej bráne. Horci počas svojich túr videli
už niekoľko skalných okien a brán, ale dá sa povedať, že táto bola
zo všetkých najväčšia. Jej dôkladné preskúmanie a fotografovanie
bolo spečatené – ako ináč – zápisom do ďalšej návštevnej knihy. O štvrť
hodinku stojíme na križovatke v sedle Plešovica a rozhodujeme sa,
či ísť až na Kolianovú, alebo na dnes stačilo a najkratšou cestou sa
pobrať do cieľa na Štepoch. Asi polovica turistov dala pred gastronomickými
lákadlami prednosť ďalšiemu spoznávaniu okolia a došla až na vrch
Kolianová. Ten je okrem netradičných výhľadov na hrebeň Tribeča, lavičiek,
upraveného ohniska a vrcholovej knihy známy aj tým, že v okolí sa nachádza
lesostep. Tá bola kvôli mnohým chráneným rastlinám, chrobákom a zvláštne
tvarovaným vápencovým kameňom (škrapom) navrhnutá na prírodnú rezerváciu.
Rozhodovanie, či na Slovensku vznikne nová rezervácia – len pár kilometrov
od nášho mesta – práve prebieha. V tráve sme si okrem menej nápadných
žltých kvietkov všimli aj niekoľko veľkých poniklecov, ktoré boli práve
v najväčšom rozkvete. Lahôdka pre oči aj pre fotoaparáty.
Zrúcanina kostola na Vrchhore | Kaplnka s nástennými hodinami | Príroda v Tribeči | Michalov vrch |
Tu sídlili starí Slovania |
Stopy po zrúcanine hradu na Michalovom vrchu |
Pred jaskyňou | Kaplnka uprostred lesa |
Skalné mesto | Hračka prírody | Kamenná brána | Oddych na Kolianovej |
Poniklece v lesostepi | Občerstvenie na Štepoch |
Indiánske ozdoby v Brčovej chatke |
Rozlúčka s prírodou |