Výstup na Panskú Javorinu

11.2.2006

     Tohtoročná zima sa skutočne nemieni len tak ľahko vzdať. Na vlastnej koži to pocítilo aj 15 turistov z TK Horec, ktorí sa v strede februára rozhodli vystúpiť na vrch nad obcou Duchonka, ležiaci v pohorí Považský Inovec – na Panskú javorinu. Prvá polovica trasy viedla takmer vodorovnou lesnou cestou v doline Železnička. V týchto miestach sa skutočne za prvej republiky nachádzala úzkokoľajná železnica slúžiaca na prísun dreva do nábytkárskeho závodu v Topoľčanoch. Kúsoček od chodníka sme si všimli dve mladé srnky, ktoré mali v hlbokom snehu problémy s pohybom. Počas chôdze dolinou bola najčastejšou témou diskusií i búrlivých polemík aktuálna problematika vykurovania sídliska Šípok. Prispelo k tomu aj stretnutie s lesnými robotníkmi, ktorí pomocou žeriavu a špeciálneho stroja drvili drevný odpad a premieňali ho na drevoštiepku. Ešte pár desiatok minút a prichádzame k domčeku patriacemu Štátnym lesom. Tu sme si spravili prvý dlhší oddych, počas ktorého sme nakŕmili nielen seba, ale aj strážiaceho psa. A potom začala skutočná zimná turistika. Stúpali sme strmo hore po lesnom chodníku, kde bolo toľko snehu, že prví prešľapávači sa zabárali až po pás. Niekedy bolo treba kolenačky postupovať ďalej. Traja horci - očakávajúc takúto nádielku snehu – si nasadili snežnice, tým sa šlo potom ľahšie. Ostatní sa na čele pravidelne striedali, pretože prešľapávanie chodníka bolo fyzicky naozaj náročné. Po vyjdení nad pásmo lesa sme mohli „obdivovať” polom, ktorý tu pred asi ôsmimi rokmi spôsobila víchrica. Na niektorých úsekoch zostalo stáť z celého lesa len pár stromov, posledných mohykánov. Pripadalo nám to ako mesačná krajina. Po oddychu pri ďalšej lesníckej chatke a obídení niekoľkých posedov sa vnárame do hustého zmiešaného lesa. Nádherné zasnežené stromy nedali spať našim fotoaparátom, vyše jeden a pol metrová vrstva snehu zase precvičila naše svaly na nohách. Náročnosť tejto túry bola porovnateľná s výstupom na Vtáčnik, ktorý sme absolvovali presne pred rokom. Až po piatich hodinách brodenia sa v snehu sme konečne vyšli na vrchol Panskej javoriny. Do vrcholovej knihy sme však svoje ctené podpisy zapísať nemohli – schránka bola celá zasypaná a vyhrabávať sa nám ju veru nechcelo. Pofotili sme aspoň prírodu obalenú v bielej vate a rozhodli sme sa, že späť k autám zídeme po tej istej trase, aby sme nemuseli namáhavo prešľapávať novú cestu. Dve pôvodne naplánované prírodné rezervácie si pozrieme inokedy. A spravili sme dobre, pretože niektorým účastníkom už začínali omŕzať prsty na nohách a iní kvôli bolesti kolena cestou dole pokrivkávali. Nuž, zimná príroda má svoje čaro, ale aj svoje strasti. Všetkým pätnástim, z toho dvom ženám, sa napokon bez vačších problémov podarilo zísť na Duchonku k čakajúcim autám.

Spracovanie dreva	v doline Železnička.	Oddych pri lesníckej chate	Pomník z poslednej vojny

Stúpanie na vrchol			Stromy obalené bielou vatou

Po piatich hodinách na vrchole	Začalo trochu fúkať		Ďalšia lesnícka chatka

Lukáš s Jurom	Polom spôsobený vírchicou	Atramentovo modrá obloha	Sám vojak v poli