Rakúske Alpy

7.7.-9.7.2006

       Po získaných skúsenostiach z vlaňajšieho pôsobenia našich turistov v pohorí Rax Alpen už vtedy padlo rozhodnutie, že toto vydarené podujatie zopakujeme i tento rok. Akcia pôvodne plánovaná na máj sa pre nepriaznivé počasie uskutočnilo až začiatkom júla. A tak sa koncom týždňa - v piatok 7. júla poobede – vybralo 7 horcov na autách do Rakúskych Álp - Raxalpe, aby prešli niektoré zaistené cesty - ferraty. Pohorie Raxalpe patrí rozlohou medzi najmenšie v Rakúsku, ale rozmanitosťou a početnosťou prírodných krás medzi najatraktívnejšie. Je to raj bežných turistov, vysokohorských turistov a skalolezcov. Klasický ráz vápencovej náhornej planiny so strmými skalnými svahmi dal predpoklad vybudovania zabezpečených ciest už v dávnejšej minulosti. Najkrajšie z nich sú v údolí Grosser Hollental a v masíve Priener Wand.

       Parkovisko a stanovanie zadarmo nám poskytlo stredisko Keiserbrunn, nachádzajúce sa na brehu priezračnej horskej rieky Schwarza. I keď z Partizánskeho je to iba 280 kilometrov, z objektívnych, ale hlavne zo subjektívnych dôvodov sme do tábora dorazili až takmer za tmy. Rýchlo postaviť stany, dať si nejakú večeru, zopár pohárikov alkoholu a zaliezť do spacákov.

       V sobotu ráno sme takmer neverili, že sa nejaká túra podarí. Totálne zatiahnutá obloha a neskôr i hustý dážď neveštili nič dobrého. Po hodine sa však chmáry rozišli a tak sme sa mohli vydať z osady Griestertenhof k skalnému masívu a zaistenou cestou Haidsteig obtiažnosti D na vrch Preiner Wand. I keď ferrata patrí k tým náročnejším, nikto nemal s lezením problémy a všetci siedmi sme vyšli po lanách a rebríkoch najprv k oddychovému miestu pri čiernej madone a neskôr až na vrch Preiner Wand s kovovým krížom. Šplhanie po skalných stenách trvalo približne hodinu a pol. Samozrejme, že pri výstupe sa bolo treba pre každý prípad istiť, i keď po prekonaní vyše 400 výškových metrov sme mohli konštatovať, že nikomu sa nešmyklo a nezostal visieť na zabezpečovacích lanách. Po oddychu na Preiner Wande s impozantným výhľadom na plošinu Raxalpe sme sa po hrebeni dostali k chate Carl Ludwig Haus. Tu naše fotoaparáty zaujalo niekoľko kamzíkov, ktoré sa chladili ležiac na snehových poliach. Dalo sa k nim priblížiť skutočne na niekoľko metrov. Po obede a oddychu sme ešte vystúpili na 2007-metrový vrch Heukuppe, čím sme dosiahli najvyšší bod dnešnej túry. Celkové prevýšenie, ktoré sme prekonali, bolo asi 1.300 metrov. Cestou hore sme stretli veľkú skupinu Slovákov - turistov z Bratislavy. Klesaním popri kaplnke a chate strmo dole po štrkovom chodníku sme sa okolo piatej hodiny dostali späť k zaparkovaným autám. Podvečer patril umývaniu sa v horskej rieke, prechádzkou po náučnom chodníku nachádzajúcom sa blízko kempu a dezinfekcii žalúdočných stien.

V kempe Keiserbrunn	Tento kopec treba zdolať po lanách a rebríkoch	Príroda v Alpách	Príprava na lezenie

Nástup na ferratu Haidsteig obtiažnosti D	Víta nás prvý rebrík	Skalný komín, ktorým pôjdeme	Už sme v ňom

Oddych pri čiernej madone	Protiľahlý hrebeň s chatou	Na vrchu Preiner Wand	Vtáčí pohľad do doliny

Alpská flóra	Týnto masívom sme sa šplhali	Chata Carl Ludwig Haus	Kaplnka pri chate

Aj kamzíkom bolo teplo	Po výstupe na 2007 metrov vysoký Heukuppe	Spoločná fotografia na vrchole	Pri zostupe k autám

Druhá túra - vítajú nás vápencové skaly	Cesta Alpenvereinssteig zabezpečená rebríkmi	Blankytná obloha	Dolina Groser Hollental, ktorou sme prišli

Vyhliadkový bod	Chata Otto Haus	Krkavec čierny čaká na nejaké čerstvé mäso...	Skalné okno

Na vrchu Jakobskogel	Kamenná stavba tesne pod vrcholom	Posledný mohykán	Zostup po rebríkoch