Výstup na Strážov

18.3.2006

     Ani dva dni pred oficiálnym príchodom jari nebola zima ochotná sa so Slovenskom rozlúčiť. Dážď, sneženie a nelákavá predpoveď počasia spôsobili, že na autobusový zájazd do Malých Karpát sa prihlásilo príliš málo ľudí. A tak sa Horci operatívne rozhodli, že Veľkú homoľu zamenia za bližší, a hlavne severnejšie a vyššie položený vrch Strážov, kde nehrozilo, že sa budú čvachtať v blate alebo v mokrom snehu. Skalnatý kopec s niekoľkými krasovými jaskyňami a dvoma vodopádmi sa nachádza v rovnomennej prírodnej rezervácii v severnej časti Strážovských vrchov. Tromi autami sa 18 turistov dopravilo do rázovitej dedinky Čičmany, odkiaľ viedla červeno značená trasa až na vrchol. Cesta bola obdarená čerstvo napadanou vrstvou sypkého snehu, pod ktorým sa nachádzal ešte aspoň meter hrubý starší sneh. A tak, ako sme tento rok zažili už trikrát, sa niektorí ťažší jedinci prepadávali až po pás do hlbín a buď vlastnými silami, alebo pomocou kamarátov sa z prepadlísk vyhrabávali. Vo vyšších polohách nás postretlo ďalšie nešťastie – hustá hmla. Poriadne nebolo vidieť ani na 20 metrov, jednoducho sme sa všetci ocitli v oblakoch. Pamätníci si spomenuli, že pred štyrmi rokmi tu bolo pri našej návšteve presne takéto hmlisté počasie. Skôr popamäti ako po značke sme cez rozľahlú lúku došli až na vrchol – na 1213 metrový Strážov. Po vyhrabaní vrcholovej schránky spod snehu sme zistili, že je prázdna. Marec – mesiac knihy – akosi pozabudol, že turisti obľubujú hlavne vrcholové knihy. Nevadí. Spoločná fotografia s vlajkou, posilnenie sa klobásami či salámou – a chladnejší vietor nás popohnal späť do doliny. Asi tretina účastníkov vybavených snežnicami si zvolila dlhšiu a náročnejšiu trasu po hrebeni Strážovských vrchov, ostatní zišli do Čičmian po tej istej a hlavne prešľapanej ceste. Stredne náročnú, asi 11-kilometrovú zimnú túru v hlbšom snehu zvládli aj tri predstaviteľky nežnejšieho pohlavia. Kto chcel, obhliadol si v dedine lyžiarske stredisko Javorinka s usilovne pracujúcimi vlekmi, iní dali prednosť návšteve múzea alebo fotografovaniu ozdobených dreveníc. Nakoniec sa všetci zišli pri teplom obede v miestnej reštaurácii, kde mnohí nepohrdli špecialitou podniku – poľovníckym gulášom. Potom sme už nasadli do oddýchnutých áut a popri poliach s pasúcimi sa srnkami sme sa vrátili z prírody domov… do znetvoreného rodného hniezda, kde pod tlakom vycerených zubov motorových píl príroda musela ustúpiť plynárom a ľuďom, pre ktorých je tieň stromu dôvodom na jeho rozkúskovanie.

Prvý oddych pri senníku	Votrelec	Mrazivá ozdoba	Snehu bolo neúrekom

Pomaly, ale isto	Jeleň - samorast	Konáriky obalené vatou	A sme na vrchole

		Strážov v hmle	Lyžiarske stredisko Javorinka

Čičmianska architektúra	Jeden z typicky pomaľovaných domčekov	Ďalší zaujímavý samorast	V tejto reštaurácii sme sa kŕmili poľovníckym gulášom