Výstup na Veľkú homoľu

6.5.2006

        Čo sa kvôli nevľúdnemu počasiu nepodarilo v marci, presunulo sa na prvú májovú sobotu. Niekoľkými autami sa turisti z TK Horec obohatení o troch študentov bratislavského konzervatória dopravili do Modry – Harmónie. Na pláne bol výstup na vrch Veľká homoľa v Malých Karpatoch, ktorý je známy svojou drevenou vyhliadkovou vežou. Malebnou jarnou prírodou presýtenou májovými vôňami stúpame k cieľu. Lesné chodníky sú lemované množstvom práve kvitnúcich konvaliniek. Približne po dvoch hodinách prekonávame posledné metre strmšieho svahu a prichádzame pod 20-metrovú vyhliadkovú vežu. Stojí tu približne päť rokov a podobne ako na kopci nad Skýcovom, je to obnovená stavba podľa vzoru starej rozhľadne existujúcej v 19. storočí. Ako sme sa dozvedeli z tabúľ, iniciátorom a dušou celého projektu bol pán Milan Ružek, turista a dlhoročný značkár KST. Z hornej plošinky, kam sme sa dostali po prekonaní 100 schodov, bol krásny výhľad na všetky svetové strany. Kvôli oparu sme však nedovideli na Rakúske Alpy, čo je pri dobrej viditeľnosti možné. V 20-metrovej výške nad terénom poriadne fúkalo a konštrukcia sa začala mierne kývať, zišli sme teda späť na pevnú zem. Po zápise do návštevnej knihy si všimneme, ako sa na kopec štverá asi 75-ročný pán. Na ušiach volkmen a v ruke vedro. „A čože? Na čučoriedky alebo na maliny? Na to je začiatkom mája ešte priskoro,“ pomysleli sme si. Pohľad do vedra, kde sa nachádzalo kladivo s klincami, nám však prezradil, že starší pán sem veru neprišiel zbierať lesné plody. V rozhovore sme s prekvapením zistili, že ide priamo o ideového otca celej stavby – pána Ružeka. Prišiel porobiť menšie opravy a skontrolovať zdravotný stav svojho posledného dieťaťa. Bol rád, že turisti z Partizánskeho majú vo svojom oficiálnom pláne aj návštevu tejto rozhľadne. Samozrejme, že sme sa s ním vyfotografovali a dali sme mu adresu internetovej stránky, kde si bude môcť pozrieť aj naše ďalšie aktivity.

     Len päť minút od vyhliadkovej veže sa nachádza ďalší zaujímavý úkaz, tentoraz nie umelý, ale vytvorený prírodou. Skalné steny Traja jazdci poskytujú okrem výhľadov aj cvičný terén pre začínajúcich horolezcov. Zrovna sme ich tam zopár stretli, ako si pripravujú svoje náčinie. Odvážnejší z nás tiež vyliezli na jednu zo skál a vystavili svoje tváre teplému jarnému slnku. Po rozlúčke s konzervatoristami sme v druhej časti dňa pokračovali po červenej značke k hvezdárni. Na hrebeni Malých Karpát sa totiž nachádza vedecké pracovisko Matematicko-fyzikálnej fakulty UK Bratislava, ktoré pozostáva z dvoch hvezdární, z meteorologických a solárnych prístrojov. Odtiaľ už len štvrť hodinka chôdze popri dvoch menších rybníkoch a prichádzame do rekreačného strediska Piesok so známou Zochovou chatou. Pivko, kávička a kapustnica nás osviežili na terase, vnútri v teráriu mal z našich bleskov radosť pravý chameleón. Po oddychu a občerstvení sa zberáme k Tisovým skalám. Ak by sa niekto pohoršoval, prečo je prírodný útvar pomenovaný po rozporuplnom politikovi, dĺžeň nad ypsilonom napovie, že skaly sú nazvané nie podľa Tisa, ale podľa tisu, ktorý rastie nablízku. Našou poslednou zastávkou boli ďalšie vyhliadkové bralá Zámčisko, odkiaľ sme už zišli popri zurčiacom potoku do Modry – Harmónie k svojim autám. Tesne pred cieľom nám cestu prekrížil vlniaci sa slepúch, ale ktože sa už dnes zľakne beznohej jašteričky?

Harmónia - štartovací bod	Cestou sme stretali množstvo konvaliniek	Prvý oddych na krížnych cestách	Príchod na Veľkú homoľu

Čo sa smie a čo nesmie na rozhľadni	20-metrová vyhliadková veža	Hore na plošinke poriadne fúkalo	Pohľad z vtáčej perspektívy

Milan Ružek - autor celého projektu	Spoločná fotografia pred rozhľadňou	Lezenie na skaly Traja jazdci	Miniatúrne Priečne sedlo

Jeden z "jazdcov"	Hvezdáreň - vedecké pracovisko MFF UK Bratislava	Pohľad na Zochovu chatu	Oddych pri pivku

Stretnutie s chameleónom	Tisové skaly	Zámčisko	Lúčil sa s nami slepúch