Výstup na Veľkú Javorinu

22.4.2006

    Najvyšším vrchom Bielych Karpát je Veľká Javorina. Výstupom na tento 970-metrový kopec s kruhovým výhľadom začal turistický klub Horec tohtoročné autobusové zájazdy. Iba jedno miestečko zostalo voľné, keď dal o šiestej ráno v jednu slnečnú aprílovú sobotu vedúci akcie Peter Horváth povel na štart autobusu.
     Východzím bodom trasy bola obec Lubina nachádzajúca sa tesne vedľa dediny Bzince pod Javorinou, kde žila známa slovenská spisovateľka. Prvou našou zastávkou však nebolo literárne múzeum, ale pamätník hrdinom vojny a kapitánovi Milošovi Uhrovi. Po príchode k mohyle nachádzajúcej sa na vrchu Roh sa zrazu ocitáme v hlbokom komunizme. Pred nami sa skvie pomník so stopami po kosáku s kladivom, na tabuli nápis oslavujúci II. Stalinovu brigádu a celé to priklincovala socha v štýle socialistického realizmu, ktorá ani pri najväčšej predstavivosti neznázorňuje očakávaného partizána. Skôr sa podobá na dopravného policajta, ktorý riadi frekventovanú križovatku. Po zostupe z Rohu na lúku si všimneme väčšiu ohradu s padacou bránou. Zrejme sa tu usporadúva konské rodeo. Cez mnohé lazy a kopanice, popri potokoch so žiariacim záružlím močiarnym a poletujúcimi babôčkami sa pomaly dostávame pod hlavný vrchol Bielych Karpát. V tráve dvaja šťastlivci našli igelitové vrecko a v boli ňom – verte-neverte – dve fľaše ražňovice, jedna sčasti načatá. Naokolo ani živej duše, ktorá by oplakávala takúto veľkú stratu, fľaše teda skončili v batohu jedného turistu. Napokon miernym stúpaním prichádzame k Holubyho chate.
     Chata na nás zapôsobila nie práve príjemným dojmom. Hlavná budova pre nevyhovujúci technický stav zavretá, strecha susediaceho objektu zrútená a na dvore jeden stôl a jedna lavička. Jediné, čo fungovalo, bol malý bufet s vysokohorskými cenami. Kedysi známe lyžiarske stredisko ničím nepripomínalo svoju niekdajšiu slávu. Žeby privatizácia po slovensky? Tak či tak sme si v bufete kúpili niečo teplé do žalúdka, vypili dáky ten nápoj a potom sme už za pár minút vystúpili na samotnú Veľkú Javorinu. Vrchu kraľuje televízny vysielač, tesne popri ňom prechádza štátna hranica s Českou republikou a keďže sa celá oblasť nachádza v prírodnej rezervácii, nechýbali ani náučné tabule s popisom chránených živočíchov a rastlín. Množstvo z nich opísal vo svojich odborných knihách významný slovenský botanik J. Ľ. Holuby. Do svojich troch objemných herbárov povkladal až 120.000 rastlín. Samotná Javorina je hôľnatý kopec, ktorý bol počas našej návštevy posiaty množstvom fialiek, prvosienok a pľúcnikov. Tento vrch sa stal symbolom slovensko-českej vzájomnosti a pri pamätníku sa už mnoho desaťročí konajú veľké stretnutia našich dvoch národov.
    Deň bol skúpy na výhľady, málo vrchov, len tri hrady. Po výdatnom oddychu sa 44 horcov rozlúčilo s flórou v prírodnej rezervácii, so spevom škovránka a opäť cez malebné kopanice bez problémov došli až do Starej Turej.
 

Pri pamätníku na vrchu Roh	Partizán či dopravný policajt?	Miesto konania konského rodea	Ďalší autobusový zájazd v Karpatoch

Usilovné ako včeličky	Tak tohoto po celej ceste rástlo skutočne neúrekom	Malebné domčeky na kopaniciach	Slovenský národný šport - vypaľovanie trávy

	Babôčka pávie oko	Záružlie močiarne	Pri mape Bielych Karpát a turistickom smerovníku

	Holubyho chata	Oddych pri chate	Televízny vysielač na Veľkej Javorine

Naši turisti pod vysielačom	Náučný chodník v rezervácii	Pamätník česko-slovenskej vzájomnosti