Výstup na Chabenec

16.6.2007

    Víkendová predpoveď hydrometeorologického "ústavu" sa ako tradične nenaplnila. Prudké lejaky, búrky, krupobitia a víchrice sa nášmu rodnému Slovensku v sobotu 16. júna vyhli, a tak mohol plný autobus horcov vyraziť na ďalšiu náročnejšiu túru, tentoraz do Nízkych Tatier. Cieľom bol Chabenec - 1955-metrov vysoký vrch ležiaci na hlavnom hrebeni Tatier. Jedenástich vytrvalcov, ktorí sa rozhodli predĺžiť si trasu na dvojnásobok a spraviť si dvojdňovku po nízkotatranskom hrebeni, sme vyložili na Donovaloch, nech si teda idú. Výstup na Prašivú s ťažkými batohmi im určite dlho zostane v pamäti. Ostatných vyviezol autobus hádam až na kraj sveta - do osady Magurka. Odtiaľ nás už zelená značka viedla strmo cez Mestskú horu na hlavný hrebeň pohoria, ktorý siaha od Kráľovej holi až po spomínané Donovaly. Po náročnom výstupe zablateným lesným chodníkom a serpentínami sme sa dostali do vyšších polôh, kde nás po nohách sprava aj zľava šľahali vetvičky kosodreviny. Bolo to, akoby sme sa nachádzali v autoumývarke s množstvom rotujúcich kief. Poriadne pokefovaných nás však v hôľnatej časti potešilo množstvo horcov bodkovaných, nádherných zvončekov a materinej dúšky. Počuli sme aj spev dajakého neúnavného vtáčadka. Žiadnu vyššiu zver sme nestretli, tak sme si aspoň vypočuli dojímavé a poučné príbehy zo stretnutí našich členov s medveďmi a losmi. Pohľad do diaľky sme si žiaľ vychutnať nemohli. Všade vládla hustá hmla, takže celý výstup po červenej značke na Chabenec sprevádzala viditeľnosť maximálne na desať metrov. Jednoducho sme boli v oblakoch. Hlavné však bolo, že nepršalo. Aj na vrchole sme sa radšej utiahli do závetria, pretože studený vietor si neoddýchol ani na chvíľu. Zato my sme si dopriali dlhší oddych spojený s prijímaním dôležitých živín a tekutín. Opäť v hmle bez jediného lúča slnka a nádeje schádzame k chate pod Ďurkovou. Teplé jedlo - konkrétne fazuľovú polievku - sa personálu nepodarilo počas našej prítomnosti dovariť. Možno nás takto chceli vyvarovať pred nežiaducimi účinkami tepelne upravovaných strukovín. Zohriali sme sa teda aspoň čajom, kávou a pivkom, ktoré pre nás pripravil chatár Vincent Šikula, synovec známeho spisovateľa. Zopár jedincov využilo veterné počasie a poďho púšťať si šarkana. Asi tréning na jesennú Šarkaniádu. Účastnícke listy sme pred rozdaním ovenčili pečiatkou chaty a po spoločnej fotografii bolo treba ísť ďalej. Čakala nás ešte Zámotská a Latiborská hoľa a potom strmý zostup do dediny. V popoludňajších hodinách sa počasie konečne umúdrilo, hmla sa rozišla a my sme konečne mali možnosť zahľadieť sa do diaľav. Okrem niektorých vrcholov Nízkych Tatier, ku ktorým patrí aj Salatín, sa na severozápade týčil Choč a na horizonte sa dali rozoznať chrbty Veľkej Fatry, Lúčanskej Fatry a dokonca i nášho Vtáčnika. Po prekonaní Latiborskej hole sme sa v sedle pod Skalkou stretli s našimi dvojdňovkármi a porozprávali si dnešné zážitky. Napokon bolo treba skutočne nepríjemnou cestou zavalenou množstvom ihličnatých stromov prudko zostúpiť do osady Liptovká Lúžna. Bolestivé členky a kolená znepríjemnili niektorým turistom posledný úsek dnešnej trasy, ale našťastie sme sa všetci bez úrazu postretali v liptovskej krčmičke pri nápojoch od výmyslu sveta.
 

Vítajú nás Donovaly	Roztomilý drevený kostolík	Vodný mlynček nad obcou Magurka	Odchod smerom k Mestskej hore

Zelená trasa z Magurky na hlavný hrebeň	Všade bolo plno horca bodkovaného	ale aj zvončekov	V hmle a zime na Chabenci

Tak teda dobrú chuť !	Ranná smena na Slovenskej pošte	Oddych na chate pod Ďurkovou	Lacova príprava na Šarkaniádu

Ešte spoločná fotka a treba ísť ďalej	Sirôtka	Nad chatou bočný hrebeň Tatier s vrchom Skalka	Iskerník chlpatý - tentoraz po depilácii

Pohľad južným smerom	Salatín	Latiborská hoľa	Chabenec z diaľky - stále v oblakoch

Nekonečné stúpanie		Naši dvojdňovkári oddychujú v sedle pod Skalkou	Liptovská Lúžna - zdroj piva, kofoly a rumu