Deň s Horcom

14.4.2007

     Za slnečnej soboty v strede apríla sa uskutočnil už 7. ročník tradičnej a čoraz obľúbenejšej akcie Deň s Horcom. Až 70 turistov - z toho 13 zblúdilých cyklistických duší - sa zúčastnilo tejto nádhernej túry ukončenej spoločenským posedením. Ráno o pol siedmej kráčajúc z osady Fatinová cez Drahožickú dolinu bolo ešte celkom chladno, iba dušu nám trošku zohrial pohľad na krásne žltučké záružlie močiarne. Postupne však aprílové slnko začalo našu rodnú zem ohrievať, takže po strmom výstupe na Oselnú skalu zostali mnohí iba v krátkych tričkách. Nová zelená značka, ktorá nás na tento prvý významný vrchol priviedla, prechádza Veľkopoľskou vrchovinou a navrhli i zrealizovali ju pred dvoma rokmi veľkouhereckí turisti. Zo skaly bol fantastický výhľad na susedný Hrubý vrch s vykrývačom, na Vtáčnik, Strážov a Kľak. Keďže sa nebolo kam ponáhľať, vystavení slnečným lúčom sme tu pobudli vyše hodiny. Ďalším našim cieľom bol už spomenutý Hrubý vrch, najvyšší bod dnešnej trasy. Cez lúku posiatu jarnými kvetmi sme došli do prírodnej rezervácie Dobrolínske skaly. Množstvo odkvitnutých poniklecov nám prezradilo, že pred dvoma týždňami tu museli vytvárať priam fialové more. Zvedavci sa schladili v menšej jaskyni, kde v zimných mesiacoch majú prechodné bydlisko netopiere. Popri chate na Brezovej po kratšom rozhovore s brigádujúcimi Uherčancami sme sa nádherným úsekom s množstvo prvosienok, jašteríc, srniek, ale i kliešťov dostali až k bufetu pri veľkouhereckej priehrade. Tam už rozvoniavalo 50 litrov vynikajúceho gahérovského gulášu, v ktorom okrem bravčového a hovädzieho mäsa voľným štýlom plávala aj záhadná divina. K tomu ešte čapované pivko, sem-tam nejaká zápražka, takže fajnšmekri si skutočne prišli na svoje. Na predaj boli tričká so znakom turistického klubu, drevené prívesky a fotografie, turisti si mohli prezrieť aj tri kroniky z posledných rokov. Pochváliť sa patrí najmladšiu účastníčku túry - len 7-ročnú Natálku - ktorá 17-kilometrovú trasu prešla takmer celú sama, iba v namáhavých úsekoch sa dala povoziť živým taxíkom. Ako sa minuli posledné porcie gulášu, turisti nasadli do svojich áut alebo na bicykle a vydali sa v ústrety civilizácii. Kto sa domov vybral peši cez vrch Šípok, mohol si ešte vychutnať stretnutie s párikom cicavcov čeľade homo sapiens, ktorí zachraňovali klesajúci stav slovenskej populácie priamo na lesnej cestičke. Nuž, vrchol sa dá dosiahnuť aj oveľa jednoduchšie ako vyčerpávajúcim štveraním sa na nejakú Oselnú skalu...

Záružlie močiarne v Drahožickej doline	Prvý oddych	a čakanie na ďalšiu skupinu	Príroda pod Oselnou skalou

Krása jarnej oblohy	Na vrchole	Aprílové slniečko pripekalo	Aj Oselná skala bola Horcom malá

Vykrývač na Hrubom vrchu	V Dobrolínskej jaskyni	Prírodná rezervácia Dobrolínske skaly	Znovu s nami boli aj Ostratičanci

Časť výpravy Aconcagua pri stretnutí s Jankom Š.	Prvosienka jarná na Trstenom vrchu	Naša cyklosekcia	Zátišie s fialkami

Ropuší samček využíva lacné služby dopravného podniku	Pri guláši a pive	v bufete pri uhereckej priehrade	Z túry sme si priniesli i drobné suveníry