Výstup na Giewont
18.8.2007
Trasa : Zakopane - poľana Stražyska - vodopád Siklawica - sedlo Grzybowcu - sedlo pod Giewontom - Giewont - sedlo Kondracka - poľana Kondratowa - Kužnice. 18. augusta sa plný autobus turistov plus jedno auto vybralo
k našim severným susedom. Druhý tohtoročný zahraničný zájazd organizovaný
Turistickým klubom Horec smeroval na národný vrch Poľska - 1894 metrov vysoký
Giewont. Zo Zakopaného začalo stúpať v miernom daždi
51 horcov Stražyckou dolinou, ktorá sa nachádza v poľskom
národnom parku Tatry. Cestou sme si odskočili pozrieť 30-metrový dvojstupňový vodopád Siklawica.
Tu sme stretli ďalšiu výpravu zo Slovenska - konkrétne turistov z Dolných
Vesteníc, ktorí náhodou zrovna dnes tiež mali naplánovanú návštevu
Giewontu. Celé doobedie pršalo a pri výstupe do sedla Grzybowcu i ďalej na
vrchol bolo treba byť na klzkých skalách opatrný. Aj po skončení dažďa
vládla všade naokolo hustá hmla a viditeľnosť bola maximálne na 10 metrov. Z Giewontu,
kam sme sa okolo poludnia dostali strmým výstupom po trase zabezpečenej reťazami,
nebol absolútne žiadny výhľad. Bola to veľká škoda, pretože práve tento
vrch je známy svojimi nádhernými panoramatickými výhľadmi. Až na vrchole
sme zistili, že s vestenickými turistami sa zviezol i predseda KST Bánovce Maťo
Chovanec. Keď si k tomu prirátame nášho Petra Horvátha a Ľuba Žatku -
predsedu KST Ostratice - ktorý sa sporadicky zúčastňuje akcií organizovaných
Horcom, v jednom okamihu sa na poľskom národnom vrchu nachádzali traja
predsedovia slovenských turistických klubov a okolo stovky slovenských
turistov. Samozrejme, že na vrcholovej fotografii nesmela chýbať naša klubová,
ale ani slovenská zástava.
Tí najvytrvalejší, ktorým sa tisícmetrové prevýšenie
nezdalo dostačujúce, ešte navyše zdolali dvojtisícový vrch ležiaci na
slovensko-poľskej hranici Kondratowu kopu. Cestou na ňu mohli pozorovať troch
pasúcich sa kamzíkov. Potom sa už všetci zišli v chate na Kondratowej holi pri občerstvení.
Ani relatívne vysoké ceny čaju a piva nikoho neodradili pred ochutnávkou nápojov
v známej poľskej chate. Treba však povedať, že náš nosičský čaj, ktorý
dostať na každej vysokohorskej chate vo Vysokých Tatrách, je vďaka bylinkám
oveľa chutnejší. Po výdatnom oddychu sme už pohodlne zišli kamennou lesnou
cestou do osady Kužnice, kde sa okrem veľkého kempu, parkoviska a umelej lyžiarskej
dráhy so skokanskými mostíkmi nachádza i lanovka na Kasprow vrch. Tá bola
práve v rekonštrukcii. Niektorí z nás však využili mikrobusy a k
zaparkovanému autobusu sa za dva zlote dali odviezť. Iní zdolali posledné
dva kilometre pekne po svojich a cestou, obdivujúc okolité kopce, už plánovali
návrat do tohto zaujímavého vysokohorského prostredia. Peknou bodkou za dnešnou
túrou bola tmavohnedá veverička, ktorá nášmu autobusu na rozlúčku zakývala
svojím dlhým chvostíkom.
Skaly v doline Stražyska | Potok v doline | Bufet pre pocestných | Vodopád Siklawica |
Horci pod vodopádom | Prilbica modrá |
Jeden z mála výhľadov počas výstupu |
Cestička do sedla Grzybowcu |
V hmle na Giewonte |
Giewont je známy kovovým krížom |
Kamzíky práve obedujú |
Zohrievajúci sa horci na Kondratowej kope |
Kondratowa kopa - jediná dnešná dvojtisícovka |
Chata na Kondratowej holi | Oddychujúce horčice a horci | MHD v Kužnici |