Prechod hrebeňom Kubínskej hole

20.10.2007

      V druhej polovici októbra sa 43 horcov po prvýkrát vybralo do Oravských Beskýd, aby prešli hrebeňom Kubínskej hole. Mohlo nás byť o 10 viac, ale predpoveď počasia mnohých odradila a zo zájazdu sa odhlásili. Tentoraz sa predpoveď skutočne naplnila. Kým sa zvyšok Slovenska radoval zo slnečnej jesennej soboty, my na Orave sme zažívali pravú zimnú atmosféru. Už pri vystupovaní z autobusu v sedle Príslop snežilo a na lesnej cestičke, ktorou sme stúpali hore, sa nachádzalo vyše 10 centimetrov snehu. Takmer celý deň nás sprevádzala aj hmla. Na chodníku, ktorý nás viedol stále vyššie a vyššie, rástli čučoriedky. Nie však sladučké a šťavnaté plody, na aké sme zvyknutí z iných končín našej vlasti; boli to menšie a hlavne zamrznuté bobuľky. Ochutnávame teda čučoriedkovú zmrzlinu, ale príliš sa nezdržiavame. Po dvojhodinovom stúpaní zimnou krajinou prichádzame na križovatku. Smerovník nás síce informuje, že chata na Kubínskej holi je vzdialená len 15 minút od hlavnej trasy, mnohých však odradil strmý zostup šmykľavým chodníkom a pokračovali radšej po hrebeni. Iba štvrtina účastníkov do chaty skutočne došla a zohriala sa teplými nápojmi. Z hôľnatého masívu Kubínskej hole bola kvôli hmle nulová viditeľnosť. Predseda nám pripomenul, že pod južným svahom sa nachádza pamätník obetiam lavíny, ktorá pred niekoľkými desaťročiami zasiahla študentov z Brna pri lyžiarskom výcviku a šiesti z nich to neprežili. Prešli sme okolo televízneho vykrývača, popri lyžiarskych vlekoch, z impozantných výhľadov sme si mohli pozrieť nanajvýš tabuľu s farebnou mapou okolia. Ani z najvyššieho bodu túry - z 1396 metrov vysokého Minčola - dnes neukazovali žiadne pekné zábery. Vrch Minčol sa nachádza v rovnomennej štátnej prírodnej rezervácii. Jej smrekovo-bukové porasty tu miestami majú pralesovitý ráz. Až popoludní, ako sme prechádzali popri Hlásnej skalke, hmla zmizla (múdrejší vraj ustúpi), takže sme si mohli vychutnať pohľad na zasnežené okolité kopce. Rozbahneným terénom sa napokon dostávame k voňavým maštaliam, kde na nás okrem rysavých jalovíc zazerali i statné býky. Naša 20-kilometrová túra končí v rázovitej kopaničiarskej obci Zázrivá. Nachádza sa tu ľudová architektúra drevených zrubových domov. Nás však viac zaujala architektúra baru Skala a interiér miestnej reštaurácie, kde sme okrem polievok mohli ochutnať aj halušky alebo pizzu. Pri návrate do autobusu sme sa ešte vyfotili s miestnou folklórnou skupinou, ktorá účinkovala na svadbe, a tým sa náš pobyt na Orave skončil.
 

Zasnežené lesná cesta nad sedlom Príslop		Kratší oddych pri lesníckej búdke	Prvá spoločná fotografia

Pozor, na ceste sa pracuje !	Sami vidíte, že nebolo takmer nič vidieť	Kráčame po hrebeni Kubínskej hole	Impozantné výhľady na Chočské vrchy

Tu končia lyžiarske vleky		Z vonku lákavé, vo vnútri iba bordel	Hlavný výhybkár Juro na Minčole

		Stajne s hovädami nad dedinou	A sme v Zázrivej