Výstup na Lysú horu

26.5.2007

     Až 51 turistov si poslednú májovú sobotu privstalo, aby sa mohli zúčastniť Výstupu na Lysú horu. Plný autobus horcov sa na potešenie bez zdržania dostal cez slovensko-českú hranicu prechodom Makov. Colníci si ani nevšimli, že namiesto pasov či iných oficiálnych dokladov im niektorí cestujúci ukázali preukaz turistického klubu. Po trojhodinovej ceste už autobus a jedno auto parkovali v moravskej dedinke Ostravice. Odtiaľ sme začali prudko stúpať najprv rozľahlou lúkou a potom smrekovým lesom k rázcestiu Lukšinec. Náučné tabule nás informovali, že kedysi tu stál salaš. Teraz sa tu nachádzal iba krytý prístrešok s lavičkami - miesto vhodné na oddych. Miernym stúpaním sme sa vnorili do prírodnej rezervácie Mazák. Namiesto prírodných skvostov nás však vítali torzá ihličnatých stromov, ktoré podľahli kyslým dažďom vznikajúcim v znečistenom ovzduší. Napokon vystupujeme na najvyšší bod dnešnej túry a zároveň Moravsko-sliezskych Beskýd- 1323-metrov vysokú Lysú horu. Kraľuje jej neprehliadnuteľný vysielač, horská chata a meteorologická stanica. Zhodou okolností sa tu práve dnes konal i maratón v behu do kopca, takže sme mohli sledovať českých bežcov, ako v slnečnom a horúcom májovom dni dobiehajú po cca desiatich kilometroch do cieľa.  My sme zo svojho pešieho maratónu mali za sebou asi tak polovicu, čo si zaslúžilo odmenu v podobe výdatného občerstvenia. Viaceré bufety na vrchole preto nemali o zákazníkov núdzu. Výhľad z troch stanovíšť obdarených informačnými tabuľami nebol najlepší. Opar v diaľke nám zahmlil napríklad vrch Radhošť, ktorý sme navštívili presne pred rokom a vôbec nám neumožnil vychutnať si pohľad na Vysoké Tatry alebo na Malú Fatru. Najkrajšie na celej Lysej hore boli veru slovenské turistky.
     Druhá časť trasy prechádzala väčšinou hustými lesmi, ktorými sme museli zostúpiť naakumulovaných 900 výškových metrov. Napokon prichádzame k rozsiahlej priehrade Šance. Ako radi by sme si v nej zaplávali alebo aspoň osviežili dolné končatiny, ktoré - úbožiatka - boli celý deň zavreté vo vibramách. Priehrada však nie je určená na kúpanie - je to vodárenská nádrž, ktorá zásobuje pitnou vodou celé Ostravsko. Má 65 metrov vysokú a vyše 300 metrov dlhú kamennú hrádzu. Po nej sa prechádzalo jediné "divé" zviera, čo sme dnes stretli - biely kohút. Okolo ďalších horských hotelov a chát nakoniec prichádzame k nášmu autobusu. 20-kilometrovú túru poľahky zvládla aj najmladšia účastníčka 9-ročná Deniska, ale i najstarší člen Horca 76-ročný pán Bruška. Tropické teploty, dehydratácia a možno i menší úpal spôsobili, že cestou späť šofér autobusu niekoľkokrát odbočil tam, kde nemal, respektíve neodbočil tam, kde mal, a cesta sa nám začala predlžovať. Kto ešte nemal tú česť navštíviť sídlo Matúša Čáka, iste ocenil vyhliadkovú jazdu hore-dole po Trenčíne. Z toho, že teraz čítate tieto riadky, sa však dá vydedukovať, že blúdiaci autobus napokon predsa len našiel správny smer a doviezol nás do rodného mesta.
 

Najmladšia účastníčka dnešnej túry	Kamaráti Lojzko a Jožko pred náučnou tabuľou	Oddych na Lukšinci	Tu kedysi býval salaš

Zaiste chránený nepárnokopytník	Lysá hora - náš cieľ	Smutný pohľad na stromy  zničené kyslými dažďami	Vysielač na vrchole

Cieľ maratónu, ktorý práve prebiehal	Jeden z viacerých bufetov	Nie veľmi jasný výhľad východným smerom	Dopiť a schádzame dole !

Rozlúčka s vysielačom	Spoločná fotografia pri zostupe	Divný hmyz na divnom kvete	Rozsiahla priehrada Šance

Keby sa tak dalo zaplávať si	Jediné divé zviera, ktoré sme stretli na túre	Potok Ostravice vytekajúci z priehrady	Pozvánka do hotela