Manínska a Kostolecká tiesňava

12.5.2007

     Z dôvodu nepriaznivého počasia a problémom s autobusom sa túra do Manínskej a Kostoleckej tiesňavy preložila o týždeň neskôr na druhú májovú sobotu. I keď sa zopár ľudí z akcie odhlásilo, 39 turistov takmer naplnilo autobus. Ten nás za slnečného víkendového dňa, ktorý nasledoval po strašnej piatkovej búrke, doviezol do autokempingu Manín. Odtiaľ sme sa už pešo vybrali do Národnej prírodnej rezervácie Manínska tiesňava, ktorá patrí do CHKO Súľovské vrchy a je známa skalnými stenami vysokými až 400 metrov. Teraz ňou preteká potok v jurských vápencoch, ale kedysi sa tu rozprestieralo more, čoho dôkazom sú aj nájdené fosílie vyhynutých morských živočíchov. Tiesňavou prechádza cesta spájajúca obce Manín a Záskalie, kvôli ktorej sa museli skaly v jednom úseku rozširovať dynamitom. V najužšom mieste sú bralá od seba vzdialené len 3,7 metra. Pod cvičnými lezeckými skalami sme objavili menší symbolický cintorín s tabuľkami tragicky zahynutých horolezcov. Náučným chodníkom s množstvom vynovených tabúľ prechádzame druhou prírodnou rezerváciou Kostolecká tiesňava, kde nás ohuruje pohľad na veľkú jaskyňu nachádzajúcu sa vysoko v jednom brale. Všade okolo nás strmé skalné steny, previsy, na skalách borovice a nad tým všetkým lieta niekoľko druhov dravcov. Po príchode do dediny Kostolec nás predseda klubu upozornil na zrekonštruovanú budovu školy, v ktorej kedysi učil známy spisovateľ Peter Jilemnický. Popri pasienkoch s dobytkom a koňami pokračujeme zablateným chodníkom k prírodnej pamiatke Bosmany. Je to vápencový skalný hrebeň skladajúci sa z troch veží zoradených do jednej línie. Sú odtiaľ fantastické výhľady na obe prejdené tiesňavy a na masív Manínu, ktorý na nás ešte len čakal. Na ceste v obci Drieňovka sme si všimli zrazeného salamandra škvrnitého, na lúke sme vyplašili skokana hnedého. Na Veľký Manín - najvyšší bod túry -  bolo treba vystúpiť po strmom lesnom chodníku a veru niekoľkí unavení účastníci radšej zostali čakať v sedle pod vrcholom. Nevadí, väčšina na vrchol vyšla a spravila si zaujímavú vrcholovú fotografiu. Posledným úsekom boli serpentíny, bez ktorých by zostup o 600 výškových metrov bol skutočne veľmi namáhavý. I tak sa u niektorých turistov ozvali klasicky či laparoskopicky operované kolenné kĺby. Odmenou za tento náročný zostup bolo občerstvenie v manínskom autokempingu, kde 20-kilometrová, na prírodné i ženské krásy bohatá túra pre horcov skončila. Dojem z celého dňa nám pokazilo len stretnutie so šiestimi motorkármi, ktorí na rachotiacich strojoch rozorávali lesné chodníky v chránenom území.

 

Náučná tabuľa pri vstupe do Manínskej tiesňavy	Skalné bralá	Vchádzame do tiesňavy	Pod 400-metrovými bralami

			Symbolický cintorín venovaný padlým horolezcom

		Záver Manínskej tiesňavy	Jaskyňa v Kostoleckej tiesňave

Škola, v ktorej učil spisovateľ Peter Jilemnický	Prírodná pamiatka Bosmany	Oddych na lúke pod prírodnou pamiatkou	Celkový pohľad na Manínsku a Kostoleckú tiesňavu

Na skalách Bosmanov	Flóra v Súľovských vrchoch		Hrebeň Veľkého Manínu

Skalné ihly		Skokan hnedý	Vrcholová fotografia na Veľkom Maníne