Výstup na Marhát

10.2.2007

Trasa : Nitrianska Blatnica - rázcestie Jurko - rotunda sv. Juraja - sedlo Marhát - Marhát - sedlo Gajda - Nitrianska Blatnica.
Parametre trasy : Dĺžka 15 km, prevýšenie 504 m, menej náročná túra.
Lokalita : Považský Inovec.
Popis: Cestou navštívime významnú historickú pamiatku - rotundu sv. Juraja. Na vrchu Marhát je útulňa s lavičkami. Možnosť opiecť si špekačky a slaninu.
Doprava :  Spoločný odchod autobusom SAD z Partizánskeho do Topoľčian o 7:00. Doprava naspäť autobusmi SAD.
Cena :  cca 100 Sk.


     Začiatkom februára zorganizoval TK Horec menej náročnú zimnú túru Výstup na Marhát. I keď v prehistorických dobách už horci tento nevysoký vrch v Považskom Inovci dvakrát navštívili, zachcelo sa im vybehnúť naň i do tretice. Presne toľko turistov, koľko je dní v nepriestupnom februári, začalo svoju 15-kilometrovú vlastivednú prechádzku v Nitrianskej Blatnici. Po obnovenom náučnom chodníku husto osiatom informačnými tabuľami sme sa dostali najprv k bývalej poľovníckej chate. Tu nám tabuľa písmom i maľbou pripomenula legendu o patrónovi poľovníkov. Poučení a najedení pomaly stúpame k významnej historickej pamiatke - k rotunde sv. Juraja - ktorá patrí k najstarším zachovalým stavbám na Slovensku. Archeológovia na tomto mieste objavili i stopy osídlenia z doby kamennej. Samotný kostolík, ako i dva dvorce s náznakmi slovanských obydlí, pochádzajú z 9. storočia. Po preskúmaní zaujímavej lokality sa už vydávame zablatenou cestou na samotný Marhát. Vo vyšších partiách sa blato zmenilo na mokrý sneh, ktorého však bolo ledva 10 centimetrov. Biely koberec vydržal až na najvyšší bod túry - 746-metrový Marhát. Tam sme si spravili dlhší oddych a aj napriek snehovej pokrývke sme sa vychytili zakladať oheň. Vlhké drevo spočiatku nie a nie horieť, ale usilovné dúchanie do pahrieb pomohlo. A tak nám bolo dopriate opiecť si rôzne sorty napospol nezdravých údenín. Zablahoželali sme kamarátke k meninám, ochutnali doma pečený chlieb, zohriali sa nejakou tou -icou a poctili vrcholovú knihu svojimi autogrammi. Z výhľadového bodu bolo vidieť pohorie Tribeč, na západe končiace známym Zoborom s typickou vežou vysielača. Na druhej strane zase v diaľke svietili múry hradu Tematín. Cez sedlo Gajda  napokon schádzame popri Mačacej jaskyni a Visiacich skalách späť do Blatnice, kde si ešte cvakáme rozľahlý kaštieľ v chránenom parku. Na kaštieli, podobne ako na mnohých slovenských pamiatkach, vykonáva zub času pomaly ale isto dielo skazy. Ani strážca susedného objektu nám nevedel povedať, komu chátrajúca stavba patrí a aký osud ju napokon čaká. Naše osudy boli spečatené pravidelnou linkou SAD, ktorá nás prepravila späť do smutného povypiľovaného mesta.


Pred prvou náučnou tabuľou Studňa
v Nitrianskej Blatnici
Oddych pri poľovníckej chate Ďalšia náučná tabuľa

Na rázcestí Jurko Blížime sa k rotunde Nech sa páči, vstúpte ! Fotka z drevenej vežičky

Historická pamiatka z 9. storočia Podrobný popis histórie rotundy Vľavo model
staroslovanského obydlia
Deň otvorených dverí

Rotunda sv. Juraja
v plnej kráse
Zasnežený chodník
kúsok od vrchola
Útulňa na Marháte Sneh-nesneh,
špekačky musia byť

Občerstvujúci sa Prievidžanci Dobrá nálada na vrchole Pani, prosím si jednu klobásu, horčicu a dva chleby V sedle Gajda

V Partizánskom by ani
takýto strom dlho nevydržal
 Nie moc vábny vzhľad kaštieľa
v Nitrianskej Blatnici