Výstup na Marhát
10.2.2007
Trasa : Nitrianska Blatnica - rázcestie Jurko - rotunda sv. Juraja - sedlo Marhát - Marhát - sedlo Gajda - Nitrianska Blatnica.
Začiatkom februára zorganizoval TK Horec menej náročnú zimnú túru Výstup na Marhát.
I keď v prehistorických dobách už horci tento nevysoký vrch v Považskom Inovci
dvakrát navštívili, zachcelo sa im vybehnúť naň i do tretice. Presne toľko
turistov, koľko je dní v nepriestupnom februári, začalo
svoju 15-kilometrovú vlastivednú prechádzku v Nitrianskej Blatnici. Po obnovenom náučnom
chodníku husto osiatom informačnými tabuľami
sme sa dostali najprv k bývalej poľovníckej chate. Tu nám tabuľa písmom i maľbou
pripomenula legendu o patrónovi poľovníkov. Poučení a najedení pomaly stúpame k významnej
historickej pamiatke - k rotunde sv. Juraja - ktorá patrí k najstarším
zachovalým stavbám na Slovensku. Archeológovia na tomto mieste objavili i stopy
osídlenia z doby kamennej. Samotný kostolík, ako i dva dvorce s náznakmi
slovanských obydlí, pochádzajú z 9. storočia. Po preskúmaní zaujímavej lokality
sa už vydávame zablatenou cestou na samotný Marhát. Vo vyšších partiách sa blato
zmenilo na mokrý sneh, ktorého však bolo ledva 10 centimetrov. Biely koberec
vydržal až na najvyšší bod túry - 746-metrový Marhát. Tam
sme si spravili dlhší oddych a aj napriek snehovej pokrývke sme sa vychytili zakladať oheň.
Vlhké drevo spočiatku nie a nie horieť, ale usilovné dúchanie do pahrieb
pomohlo. A tak nám bolo dopriate opiecť si
rôzne sorty napospol nezdravých údenín. Zablahoželali sme kamarátke k meninám, ochutnali doma pečený
chlieb, zohriali sa nejakou tou -icou a poctili vrcholovú knihu svojimi
autogrammi. Z výhľadového bodu bolo vidieť pohorie Tribeč, na západe končiace
známym Zoborom s typickou vežou vysielača. Na druhej strane zase v diaľke
svietili múry hradu Tematín. Cez sedlo Gajda napokon schádzame popri Mačacej jaskyni a Visiacich skalách späť do Blatnice,
kde si ešte cvakáme
rozľahlý kaštieľ v chránenom parku. Na kaštieli, podobne ako na mnohých
slovenských pamiatkach, vykonáva zub času pomaly ale isto dielo skazy. Ani
strážca susedného objektu nám nevedel povedať, komu chátrajúca stavba patrí a
aký osud ju napokon čaká. Naše osudy boli spečatené pravidelnou linkou SAD,
ktorá nás prepravila späť do smutného povypiľovaného mesta.
Pred prvou náučnou tabuľou |
Studňa v Nitrianskej Blatnici |
Oddych pri poľovníckej chate | Ďalšia náučná tabuľa |
Na rázcestí Jurko | Blížime sa k rotunde | Nech sa páči, vstúpte ! | Fotka z drevenej vežičky |
Historická pamiatka z 9. storočia | Podrobný popis histórie rotundy |
Vľavo model staroslovanského obydlia |
Deň otvorených dverí |
Rotunda sv. Juraja v plnej kráse |
Zasnežený chodník kúsok od vrchola |
Útulňa na Marháte |
Sneh-nesneh, špekačky musia byť |
Občerstvujúci sa Prievidžanci | Dobrá nálada na vrchole | Pani, prosím si jednu klobásu, horčicu a dva chleby | V sedle Gajda |
V Partizánskom by ani takýto strom dlho nevydržal |
Nie moc vábny vzhľad kaštieľa v Nitrianskej Blatnici |