Výstup na Východnú Vysokú

28.7.2007

     Po prechode Otrhancov v Západných Tatrách začiatkom júla sme sa koncom mesiaca vybrali opäť to Tatier, tentokrát do Vysokých. Už za svitania vyrazil autobus, obsadený 47 turistami, do Tatranskej Polianky, kde bol východiskový bod našej vysokohorskej túry. Menšia šesťčlenná skupinka sa vybrala na dámsku jazdu Veľkou Studenou dolinou k Zbojníckej chate. Keďže si zvolili ľahšiu trasu, mali dosť času vychutnať si krásnu tatranskú prírodu a oddýchnuť si pri chate či vodopádoch Studeného potoka. My ostatní sme vykročili Velickou dolinou k horskému hotelu Sliezsky dom. Tam sa k nám pridali ďalší štyria turisti, priatelia z KST Elán Rožňava. Po krátkom občerstvení sme sa všetci spoločne vydali na Poľský hrebeň. Po ľavej strane sa vypínal mohutný masív Gerlachu, ktorý nám robil spoločnosť celou cestou až do sedla. Výstup na 2429 metrov vysoký vrchol Východnej Vysokej bol strmý, ale výhľady z neho za trochu tej námahy naozaj stáli. Hneď oproti juhozápadným smerom sa týčil vrchol nášho najvyššieho tatranského štítu, trochu ďalej na západ Vysoká, Rysy, Gánok, a celkom vzadu hrebeň Červených vrchov, Svinica a Orla Perc v Poľských Tatrách, ktoré sme už viackrát navštívili. Výhľady na opačnú stranu boli nemenej krásne. Množstvo štítov, veží a vežičiek, že by tam človek sedel do večera a vyvaľoval oči na všetku tú nádheru.
     Ale bolo sa treba pobrať ďalej, čakal nás totiž náročný výstup do sedla Prielom, ktorý je zaistený reťazami. Zdolali sme ho celkom v pohode, podobne aj množstvo iných turistov z Maďarska a Poľska. Pripadali sme si tam ako na nejakom medzinárodnom podujatí. Nasledoval strmý zostup k Zbojníckej chate, oddych a občerstvenie, ktoré nám všetkým dobre padlo. Stretli sme tam tiež známych turistov z KST Otlak Nitrianske Rudno. Tí nás dosť vyľakali, keď nás na zostupe Veľkou Studenou dolinou v pokluse predbiehali, akoby im horelo za vibramami. Než sme sa spamätali, prehnali sa okolo nás ako stádo bizónov a už ich nebolo. Z Hrebienka sme mali na výber až tri možnosti, ako sa dostať dolu do Starého Smokovca. Klasicky po svojich, čo sa nám však už veľmi nechcelo, na kolobežkách, ktoré sa dali prenajať, tie sme však tiež zamietli z dôvodu nedostatočných skúseností s riadením tohto ekologického dopravného prostriedku, a zostala ešte posledná možnosť, doprava pozemnou lanovkou. Takto pohodlne sme prešli posledný úsek našej túry. Do Tatranskej Polianky sa s nami autobusom odviezli aj priatelia z Rožňavy, ktorí tam mali auto. Cestou padli návrhy na založenie určitej družby s ich oddielom, ktorá by otvorila nové možnosti pre uskutočnenie túr v ich kraji, kam sa pre vzdialenosť len tak ľahko nedostaneme, a naopak oni by mohli spoznávať pohoria v našom regióne. Nuž, zostáva len dúfať, že výbory našich oddielov dospejú k nejakej dohode a naplánujú v dohľadnej dobe prvú spoločnú akciu.
     V takejto príjemnej priateľskej atmosfére skončila ďalšia zo zaujímavých tohtoročných akcií nášho klubu a hoci sme prišli domov unavení a v nočných hodinách, z dobrých pocitov a zážitkov nám to neubralo.

Masív Gerlachu	Z Polianky na Sliezsky dom	Tatranská flóra	Pri Sliezskom dome

Výstup na Východnú Vysokú	Poľský hrebeň	Štveranie sa po skalách	Pohľad na Belianske Tatry

Pohľad do Veľkej Studenej doliny na roztrúsené plesá	Na Východnej Vysokej	Zaslúžený oddych

Vysokú zvládol aj pán Haviar	Oddychujúci podnikatelia	Ako mravce	Nad Zbojníckou chatou

Výstup do sedla Prielom	Zbojnícka chata	Potok vo Veľkej Studenej doline	Požičovňa kolobežiek na Hrebienku