Zimný výstup na Vápeč

24.2.2007

    Prvý tohoročný autobusový zájazd, ktorý zorganizoval TK Horec, bol určený pre nenáročnú, desať kilometrov dlhú zimnú túru. Jej cieľom bol najkrajší vrchol Strážovských vrchov - 955 metrov vysoký Vápeč. Preplnený autobus priviezol 53 záujemcov do podhorskej dedinky Horná Poruba, nad ktorou sa vypína  mimoriadne pôsobivá skalná pyramída Vápča. Pohľad na tento kopec každému vyráža dych, veď na krátkej vzdialenosti je potrebné prekonať takmer 550 metrové prevýšenie. Po krátkej informácii o prírodných pomeroch a rozdaní máp sa vydávame po modrej značke úzkou uličkou k prvým boroviciam. Po vstupe do lesa je chodník čoraz strmší. Len s veľkou námahou sa dostávame k rázcestníku nad Porubou. Mimoriadne strmé stúpanie končí na malej trávnatej plošine, odkiaľ sa nám naskytá skutočne letecký pohľad na Hornú Porubu učupenú v doline hlboko pod nami. Po vydýchaní sa a patričnom posilnení vstupujeme do skalnatého kráľovstva Vápča. Po ľavej strane chodníka sa nad nami dvíhajú až 50 m vysoké vápencové bralá, po pravej strane sa nám zase naskytá krásny pohľad na hrebeň Baske a celé Nitrické vrchy. Traverzujúc popod bralá sa dostávame do sedla pod Vápčom, odkiaľ je cieľ dnešnej túry na dosah ruky. Opatrne postupujúc ponad strmé zrázy vystupujeme na pyramídu Vápča. Toľko turistov tu ešte asi nebolo, veď sme sa nemali poriadne ani kam postaviť na tradičné vrcholové foto. I keď viditeľnosť nebola najlepšia, predsa sme uvideli Strážov, najvyšší vrchol pohoria, masív Baske a v diaľke vytŕčal nápadný Manín, kam sa chystáme vydať v máji. Po chvíli schádzame dvadsať výškových metrov dolu na pekne upravenú plošinu pod skalnou stenou, kde sme si dopriali dlhší oddych, veď aj bol dôvod. Zablahoželali sme nášmu dobre známemu Lacovi, zohriali sa  všakovakými domácimi. O dobrú náladu sa nám postarali svojím spevom turistky z Nitrianskeho Rudna.  Po hodine relaxu a pojedania prinesených dobrôt sa vydávame späť do sedla a odtiaľ na protiľahlú skalnú hranu. A opäť strmé klesanie, ktoré nás po chvíli privádza na bočný hrebeň. Ním sa asi po hodine príjemnej chôdze dostávame k chate na Homôľke do cieľa dnešnej túry. Ešte pred nástupom do autobusu sme samozrejme svojou návštevou poctili tunajšiu reštauráciu, ktorú sme zaplnili do posledného miesta. Štvorhodinový pobyt v prírode priniesol uspokojenie všetkým, ktorí sa dnešnej túry zúčastnili. O pol druhej predseda zavelil odchod a tak už pred treťou poslední vystupujú na mieste raňajšieho nástupu na Šípku v Partizánskom.
 

Z Poruby na Vápeč	Kratší oddych	A je tu vrchol	Čerstvá tlač musí byť aj počas túry

Netradičný pohľad z vtáčej perspektívy	Vrcholová kniha	Ešte raz záber na masív Vápeča	V objatí predsedu

Stáročné duby	Samorast	Výhľad z bočného hrebeňa	Smrekový les

Kusisko prírody	Duby opadnú až v apríli	Horský hotel na Homôlke	Nekúpite permanentku?