Výstup na Kňaží stôl

23.2.2008

     Kým pred tromi rokmi vládli koncom februára 10-stupňové mrazy, tento rok boli teploty o neuveriteľných 25 stupňov vyššie. Turistickému klubu Horec sa preto bez problémov podarilo naplniť, ba priam preplniť zájazdový autobus, a tak v ústrety novým zážitkom a prírodným krásam cestovalo až 56 turistov. Prvou zastávkou po štarte v Podlužanoch a strastiplnej ceste v zablatenom poli bolo posedenie pod chráneným prírodným výtvorom - takmer 300-ročným dubom. Podľa legendy mal pod ním postavený na začiatku 18. storočia svoj stan František Rákoczi. Ako sa na dub patrí, niektoré konáre mal ešte obalené hnedými vlnkovanými listami. O pár kilometrov neskôr už vnikáme do prírodnej rezervácie Ľútovský Drieňovec. Zvláštna príroda v Strážovských vrchoch "postavená" na vápencovom podloží pripomínala lesostep. Dostávame sa do Trebichavského sedla a neznačkovaným chodníkom prichádzame na vrch Kňaží stôl. Ten sa nachádza v ďalšej rezervácii s rovnomenným názvom. Zaujímavé vápencové skaly, územie s výskytom vzácnych rastlín a živočíchov, na vrchole stará i nová schránka s knihou - to všetko a ešte aj čosi naviac nás čakalo vo výške 640 metrov. Na dvojmetrovej tyči bol pripevnený nevkusný gýč - plechový slovenský znak v národných farbách. Kým po príchode na výhľadový bod bola obloha zamračená a okolité horstvá neostré, okolo poludnia sa spoza oblakov predralo slnko a celú krajinu zaliali zlaté lúče. A tak sme mohli obdivovať Nitrické vrchy s Rokošom a Uhrovským hradom, kúsok vedľa sa belel Jankov vŕšok, vzadu vytŕčal náš obľúbený Vtáčnik a zo vzdušnej vzdialenosti vyše 20 kilometrov sme mali možnosť uvidieť aj naše rodné mesto s typickým komínom a svietiacimi činžiakmi. Po výdatnom oddychu a zápise do novučičkej návštevnej knihy sa pomaly poberáme do tretej prírodnej rezervácie Udrina. Mohutné skalné útvary začínajú už v lese, vystupujú ponad stromy a končia vrcholovou plošinkou. Z nej je opäť fantastický výhľad nielen na Čierny vrch strážený televíznym vykrývačom, ale ak sme naše zraky nasmerovali aj trochu nižšie, v tráve sme mohli zbadať biele hlávky prvých jarných kvietkov. Kým nám prítomnosť snežienok priniesla radosť, pre istú 60-ročnú turistku znamenali smrť. Ako sme sa dozvedeli z rozprávania miestnych návštevníkov a nasvedčoval tomu aj krížik na vrchole, dôchodkyňa nedbala na zákaz trhania kvetov v chránenej oblasti a pri usilovnom zbere snežienok si nevšimla okraj skaly... Jej pád do hlbín sme si chceli uctiť desiatimi minútami ticha. Po dvoch minútach však pietny akt prerušili - ako inak - jedny netrpezlivé ženské ústa. Posledný úsek dnešnej stredne náročnej 17-kilometrovej trasy prechádzal sedlom Mely a časťou, kde víchrica vyvrátila niekoľko desiatok stromov aj s koreňmi. Pri ich preskakovaní či podliezaní sme sa občas cítili ako v pralese. Krásnu túru v krásnom slnečnom počasí sme ukončili pri kofole v Krásnej Vsi.
 

Oddych pod dubom	a prvá spoločná fotka	Chránený prírodný výtvor 300-ročný dub	Vysunuté pracovisko pošty

	Jedlé, i keď trochu tvrdé	V rezervácii Kňaží stôl

Výhľad na Čierny vrch a Rokoš	Vápencové útvary	Nerozluční kamaráti	Plechový gýč na Kňažom stole

Prírodná rezervácia Udrina	Nájdete vysielač pod Čiernym vrchom?	Pod kríkom nás vítala prvá snežienka	Hrebeň Nitrických vrchov

Divá príroda za sedlom Mely	Jarný vánok vie aj prekvapiť		Vykrývač nad Krásnou Vsou