Prechod hrebeňom Malej Magury

8.3.2008

     Presne na Deň žien si turisti z TK Horec naplánovali prechod hrebeňom Malej Magury. Keďže pesimistická predpoveď počasia ako obyčajne nevyšla, mohlo sa 44 účastníkov tešiť zo slnečnej marcovej soboty. (Za čo sú tie televízne rosničky vôbec platené?) Z osady Temeš sme sa prudkým chodníkom takmer bez prestávky vyšplhali na Temešskú skalu. Tá sa nachádza v prírodnej rezervácii s ochranou vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Kto si chcel po zime oprášiť svoje lezecké schopnosti, nešiel po značkovanom chodníku, ale dal prednosť lezeniu po menšej skalnej stene. Zvládli to nielen vytrénovaní horskí vlci, ale aj niekoľko žien a detí. Z Temešskej skaly je zaujímavý polkruhový výhľad na celú rudniansku dolinu, vidieť priehradu, novácke komíny a samozrejme Rokoš, Čierny vrch a Homôlku. Na druhej strane sme zazreli zakrivený Kľak. Škoda len, že príroda začiatkom marca ešte spala, takže žiadne zakvitnuté stráne neboli v dosahu. Okrem jedného krkavca sa nám tentoraz nepredviedli ani žiadne zvery. Ešteže sa túry zúčastnila so svojou majiteľkou Hankou aj fenka Džina, ktorá dôstojne reprezentovala zvieraciu ríšu. Za svoj turistický výkon bola podchvíľou odmeňovaná voňavými údenárskymi výrobkami. Jedine brokolicu, čo jej ponúkol akýsi vegetarián, mäsožravá "Gina" taktne odmietla a vrhla sa na ďalší kus salámy. Vo vápencových skalách sa nachádzalo niekoľko menších jaskýň, do tej väčšej sme i nahliadli. Najvyšší funkcionár klubu Peter zablahoželal turistkám k ich sviatku a každú obdaroval drobnou sladkosťou.
     Stúpajúc na hlavný hrebeň Malej Magury stretávame prvé snehové fľaky, ktoré sa postupne menia na rozsiahle snehové polia. Jedno z nich pokrývalo i najvyšší bod pohoria - 1141-metrový vrchol s názvom Magura. Naň sme sa dostali na pravé poludnie. Okrem vrcholovej knihy si všímame i prístrešok, ktorý iste poskytol strechu nad hlavou nejednému trampovi. Niektoré ženy cítili na chodidlách od snehu nepríjemný chlad, na vrchole sme sa preto zdržali o dosť kratšie ako na Temešskej skale. Zvlneným terénom pokračujeme na Boškovie laz a cez rozľahlý brezový háj klesáme do Šútovského sedla. Odbočky od červeno značenej trasy vedú buď do Nitrianskeho Rudna, na Kanianku alebo k lyžiarskemu stredisku v Porube. Nám však dnes vyhovuje červená, ktorá nás paradoxne zaviedla ku kaplnke svätého Vendelína. V slovenskej histórii sa totiž červená sakrálnym stavbám vždy vyhýbala. Od kaplnky obkolesenej kmeňmi vypílených stromov to už nie je ďaleko na bojnický salaš Vígľaš, ktorý nás pohostil dobrými jedlami. A tak sa pre horcov dnešná 20-kilometrová túra skončila pri dobrej pikantnej kapustici a baraňom guláši.
 

Lúky nad Temešom	V pozadí Temešská skala	Časť zo 45 účastníkov	Príroda v rezervácii

Vápencový raj	Peťo práve prekonal menšiu skalnú stenu	Ďalších to ešte len čaká	Slnečné počasie presne podľa predpovede

Prvá temešská jaskynka - menšia a plytšia	Druhá jaskynka - hlboká a vlhká	Oddych na skale	Osada Temeš z vtáčej perspektívy

Odtiaľto bol výhľad na celú rudniansku dolinu	Hrebeň Malej Magury	Vo výške nad 1000 metrov ešte kraľoval sneh	Ochutnávka domácej pálenky na Magure

Na vrchol vystúpila aj nemá tvár s názvom Gina	Brezový háj	Po ceste sme preskakovali drobné konáriky	Kaplnka sv. Vendelína nad Bojnicami

Cestou sme videli niekoľko posedov	Kľud v prírode kazili burácajúce motokáry	Vysoká divá bučina	A ešte pohľad na malebný Bojnický zámok