Výstup na Poľanu

27.9.2008

     Koncom septembra sa uskutočnila najdlhšia túra v histórii Horca. 37-kilometrovú trasu po Veporských  vrchoch s výstupom na Poľanu absolvovalo 40 zdatných horcov a horčíc. Zo sedla Tlstý javor, nachádzajúceho sa za podpolianskou obcou Hriňová, stúpame na výhľadový kopec Zákľuky. Po našej pravej strane sa nachádza známy Dobročský prales. Tmavé chmáry síce neveštia slnečné počasie s poletujúcim babím letom, avšak výhľad z lúčnatého vrcholu Zákľuk stál zato. Hlavne na severe sme mohli obdivovať zasnežené vrcholky Nízkych Tatier. Po klesnutí do doliny balansujeme cez zničený kovový most po úzkych profiloch na druhú stranu Čierneho potoka. Studnička Kyslá voda je síce naplnená nejakou kvapalinou, ale povlak na povrchu nás od ochutnávky veru odrádza. Kúsok za ňou nedávali pozor traja mladší turisti a i vďaka nejasnému značeniu odbočili na nesprávnu cestičku. Dva kilometre do neznáma, dva zase naspäť - a potom čo najrýchlejšie dohnať hlavnú skupinu. Veľmi peknou časťou bola rezervácia Havranie skaly, v ktorej sú skalné steny a kamene obrastené machom, riasami a lišajníkmi. Predierajúc sa cez konáre a popadané stromy sme sa cítili ako v pralese. Nad Betónkou, kadiaľ prechádza štrková lesná cesta, počujeme v lese ručanie jeleňa. K nemu sa svojím ručaním pridáva i niekoľko našich turistov. Žeby sa takýmto netradičným spôsobom chceli pochváliť svojimi parohmi?
     Prichádzame do sedla Jasenová. Je to významná križovatka turistických chodníkov. Samotné sedlo je zalesnené, teda bez výhľadov, kúsok ďalej však odbiehame k trom vyhliadkam. Hlavne tá, ktorá naše zraky nasmerovala dnu do krátera, bola veľmi zaujímavá. Poľana je totiž najvyššie sopečné pohorie na Slovensku. Stratovulkán, ktorý kedysi pred miliónmi rokov vybuchol, vytvoril niekoľkokilometrový okrúhly kráter. Ten je síce dnes zarastený lesmi a kríkmi, dá sa však doteraz rozoznať a vytvára kotlovitú priehlbinu, tzv. kalderu. Zvyšky stuhnutých lávových prúdov poznáme ako maloplošné chránené skalnaté územia. Cez dva menej výrazné vrcholy konečne prichádzame na samotnú Poľanu. Čučoriedky sú už kyslé, a tak jediný tvor, ktorý ich s chuťou požieral, bola vypasená myš. Výdatný oddych sme si dopriali v obrovskom horskom hoteli Poľana. V rekreačnom stredisku sa nachádza i lyžiarsky vlek so zjazdovkou a bežeckými traťami. Posledným úkazom, ktorý nám dnes príroda ponúkla, bol vodopád Bystré. Chránený prírodný výtvor má výšku 23 metrov a je tvorený prepadom Bystrého potoka cez skalnú andezitovú stenu. Samotný vodopád sa prekonáva niekoľkými kovovými rebríkmi a výhľadovou plošinou.
     Okolo siedmej hodiny sa všetci schádzame v osade Bystré pri autobuse. Prišli aj zablúdenci a už nám nič nebráni, aby sme čo najrýchlejšie uháňali domov, nech mimomestskí turisti postíhajú svoje spoje. 11-hodinová túra s 1050-metrovým prevýšením a skutočne rekordnou dĺžkou prirodzene spôsobili účastníkom miernu únavu, a tak sa pri návrate žiaden spev neozýval. (Akoby sa aj mohol, keď Zlatica bola na krštení?)
 

Stúpanie zo sedla Tlstý javor		Oddych na Zákľukoch

Húsenková dráha		Zasnežené vrcholky Nízkych Tatier

			Rezervácia Havranie skaly

Cítili sme sa ako v pralese		Stojí vysoká divá Poľana...	V sedle Jasenová

	Časť kaldery - krátera stratovulkánu		Konečne na Poľane

Horský hotel	Jesienka obyčajná - čo iné môžete stretnúť na jeseň?	Zostup po rebríkoch	Vodopád Bystré -

23-metrový skok Bystrého potoka	cez andezitovú stenu	Prameň Kyslá voda	Pohľad na Klenovský vepor