Kozí chrbát, Prašivá

23.8.2008

     Na august si turistický klub Horec naplánoval okrem Slavkovského štítu vo Vysokých Tatrách i prechod hlavným hrebeňom Nízkych Tatier. Vybral si zatiaľ nenavštívenú západnú časť s dominantným úsekom Prašivá. Z Donovalov, ktoré rýchlou zástavbou menia ráz z horského strediska na panelové sídlisko, sme sa vyše štyridsiati vybrali na náš 24-kilometrový pochod po červenej značke s názvom Cesta hrdinov SNP. So svojou fľaštičkou fernetu nechýbal ani maskot nášho klubu 77-ročný Ľudvík Haviar. Prechádzajúc cez nevýrazný kopec Kečka vystupujeme na vrch Kozí chrbát. Je to chránená prírodná rezervácia s ochranou vysokohorského javorového lesa a starých jedincov klenu. Cestu kúsok za vrcholom nám prekrížil menší slepúch, ktorý sa vyhrieval priamo na turistickom chodníku. Prvý dlhší oddych s prestávkou na kŕmenie sme si dali v Hiadeľskom sedle. Známa zníženina a križovatka turistických ciest oddeľuje Nízke Tatry od Starohorských vrchov, ktorými sme sa plazili doteraz. Prestávka bola potrebná aj preto, že nás čakal veľmi strmý a pre niekoho až nepríjemný výstup štrkovým chodníkom na Prašivú. Okrem názvu kopca je to aj časť hlavného hrebeňa, rozsiahly hôľnatý reliéf s riedkym porastom kosodreviny. Okrem zakrpatených borovíc nám cestu lemovalo veľké množstvo čučoriedok, brusníc a malín. Potešili nás i obrovské trsy modrého horca luskáčovitého, kvetu, ktorý má dôstojné miesto aj v znaku nášho klubu. Prejedení lesnými plodmi prechádzame nevýrazným kopcom Prašivá na najvyšší bod dnešnej túry - 1753-metrovú Veľkú Chochulu. Strmý stupák a rôzna výkonnosť účastníkov spôsobila, že medzi prvými a poslednými, ktorí na vrchol došli, bol vyše hodinový rozdiel. Nevadí, času bolo dosť, tak sme sa všetci svorne počkali. Polojasné počasie umožnilo pekný kruhový výhľad na mnohé slovenské pohoria ako Veľká Fatra, Choč a v diaľke sme dokonca rozoznali hrebeň nášho Vtáčnika. Negatívne na nás zapôsobili viaceré zničené alebo odhnité smerovníky, ktorých informačné tabule sa váľali po zemi. Ani vrcholovú knihu sme na Veľkej Chochuli nenašli. O národný park by malo byť postarané naozaj lepšie. Pokračujúc po červenej magistrále sa dostávame do sedla pod Skalkou a odtiaľ popri potoku strmo zostupujeme do rázovitej obce Liptovská Lúžna. V krčme sa spoznávame s dvoma turistami, oboznamujeme ich s naším klubom a berieme ich do Martina. V autobuse sa síce nespievalo (chýbala Zlatica), ale dobrá nálada vládla až do Partizánskeho, kam príjemne unavení a obohatení krásou tatranskej prírody prichádzame v podvečerných hodinách.
 

Príchod na Donovaly	Náš 77-ročný člen pripravený na výstup	Akoby sa práve vykľul z vajíčka

Pred nami je rezervácia Kozí chrbát	Horci na Kozom chrbte	Stretnutie so slepúchom	Oddych v Hiadeľskom sedle

		Horec luskáčovitý	Vrcholová fotografia na Veľkej Chochuli

Hlavný hrebeň Nízkych Tatier	Pri neznačkovanej odbočke do Liptovskej Lúžnej