Výstup na Baranec
11.7.2009
Trasa : Ústie Račkovej doliny - Malý Baranec - Baranec - Smrek - Žiarske sedlo - rázcestie Záhradky - Jamnícka dolina - rázcestie Račkovej a Jamnickej doliny - Úzka dolina - kemping pri Račkovej doline.Baranec bez dažďa
Až 53 horcov sa autobusom a dvoma autami dopravilo v strede júla k ústiu Račkovej doliny, aby vystúpili na tretí najvyšší vrch Západných Tatier Baranec. Našim hosťom bola turistka zo spriateleného a družobného rožňavského klubu, s ktorou sme sa zoznámili na vrchole maďarského Kékeša, ktorá na nás čakala v Martine, aby sa s Partizánčanmi mohla túlať po tatranských kopcoch. Hneď pri úvodnom stúpaní viacerých turistov potešil nález velikánskych dubákov. V nákupných taškách potom niesli svoj hubársky úlovok celú 19-kilometrovú cestu. Okrem húb sme mohli ochutnať tohtoročné čučoriedky a jahody. Po výstupe na niekoľko menej výrazných vrcholov oddychujeme na Malom Baranci. Počasie nám dnes prialo, a tak si všetci vychutnávame pohľad na celé Západné Tatry a hlavne na Roháče. V podstate sme všetky okolité kopce na našich zájazdoch už osobne spoznali - či to bol Sivý vrch, Baníkov, Tri kopy, Plačlivé, Ostrý Roháč, Jakubiná alebo Bystrá. V diaľke sa občas z oblakov vynoril aj Kriváň a v doline sa rozlievala Liptovská Mara. Po menej ako štyroch hodinách dosahujeme hlavný vrchol - 2185-metrový Baranec. Aj keď predpovede počasia na dnes sa rôznili, nakoniec sa nám dážď vyhol. Iba občas sa nejaký hrebeň zahalil do hmly, ktorej sa však v dvetisíc metrovej výške veľmi nechcelo poletovať, a tak sa o chvíľu rozplynula. Pred osmimi rokmi to však bolo ináč. Koncom augusta sme na tomto kopci zažili poriadnu snehovú víchricu. Dnes - v dobe globálneho oteplenia - nám nevďačná príroda v strede leta nedopriala ani jednu vločku.
Okrem krkavcov sme cestou žiadnu zver nestretli, kamzíky a svište sa kamsi poschovávali. Nás čakal ešte prudký zostup a miernejší výstup na vrch Smrek. Odtiaľ vidieť i chatu v Žiarskej doline, ktorú cez zimu poškodila lavína. Za sebou máme celkom slušné 1500-metrové prevýšenie. Niektorým to však nestačí a zo Žiarskeho sedla ešte vybehli na Plačlivé a Ostrý Roháč. Väčšina však cez dlhú Jamnickú dolinu schádza do kempingu. Cestou nás na divé šelmy upozorňujú tabuľky s nápisom "medvedie teritórium". Sledujeme kalamitu, ktorú pred dvoma rokmi spôsobila na jednej strane doliny víchrica, na druhej zase lavína. Doteraz nie sú všetky spadnuté stromy odstránené. Pílenie, nakladanie a zvážanie dreva prebiehalo aj pred našimi očami. V kempingu dopĺňame zásoby tekutín českým pivom, ochutnávame niektorú zo štyroch polievok a bryndzové halušky, naša hospodárka vyberá peniaze na ďalšie zájazdy, tohtoroční prvoúčastníci dostávajú cédéčka s fotkami, čašníčke dávame odvážiť najväčší nájdený dubák - nemal však ani pol
kila. S ním veru dubákovú ligu nevyhráme. Takto čakáme na poslednú skupinku horcov, v ktorej jeden turista mal problém s vyvrtnutým členkom. Po jeho príchode sa lúčime so Západnými Tatrami a tešíme sa na návštevu Poľských Tatier.
Niečo na privítanie | Prvý oddych | Bočný hrebeň Západných Tatier | Otrhance a Jakubiná |
Stúpanie na Klinovaté | Liptovská Mara z Mládok |
Malý Baranec |
Otrhance, Jakubiná a Hrubý vrch |
Hrubá kopa a Tri kopy |
Na Baranci vo výške 2185 metrov |
Plačlivé, Ostrý Roháč a Volovec, v popredí Smrek |
Ako v závodnej jedálni |
Spoločná fotka na Baranci |
Malý a Veľký Baranec zo severnej strany |
Snehové polia | Ostrý Roháč |
Bivakujúci, čakajte nočnú návštevu |
Jeden z viacerých potokov | Útulok pre pocestných |
Občas sme museli prekonať drobné prekážky |
Pneuservis pre lesné stroje |
Stačí si vybrať | A ešte jeden rozlúčkový |