Prechod hrebeňom Brankova
7.11.2009
Trasa : Biely Potok - Brdisko - Ostré - Teplice - Brankov - Jama - Veľký Brankov - Brankovský vodopád - Podsuchá.Prechod hrebeňom Brankova
Za daždivého počasia sa uskutočnilo sedemnáste podujatie nášho klubu, ktoré
tentokrát 25 horcov zaviedlo do severozápadnej časti Nízkych Tatier. Cieľom túry
bol prechod členitého a miestami veľmi ostrého hrebeňa Brankova. Po
dva a pol hodinách jazdy nás nám dobre známy dopravný prostriedok
vysadil v prímestskej časti Ružomberka. Od autobusovej zastávky Biely
Potok sa vydávame po zelenej značke východným smerom. Odbočíme do
najsevernejšej bočnej ulice, z ktorej prejdeme chodníkom do strmo stúpajúceho
západného svahu hrebeňa Brankov. Za občasného mrholenia nevýraznou
dolinkou pomerne strmo vystúpime do sedla Brdisko. Tu sa rozhodujeme, či odbočkou
vľavo vystúpime na prvý výhľadový bod túry Borovnisko. V sedle začína
hustnúť hmla, preto z plánovaného výstupu upúšťame. Z výhľadov
na Liptov by za daného počasia nebolo nič. Zo sedla začíname veľmi strmo
stúpať južným smerom na ostrý hrebeň Kutiny posiaty rôznymi skalnými útvarmi
a vežičkami. Prechodom zaujímavého hrebeňa sa dostávame na ďalší výhľadový
skalnatý vrchol Ostré. Počasie sa trochu lepší, hmla začína čiastočne
ustupovať. Na vrchole je osadený malý slovenský dvojkríž, pamätník bojov
z druhej svetovej vojny a vrcholová schránka. Polhodinovú prestávku
využívame na doplnenie síl, spoločné foto a oboznámenie sa s nedávnou
históriou.
Z Ostrého strmo zostupujeme do lúčneho sedla Teplice. Cestou po
hrebeni pokračujeme stále na juh a postupne veľmi strmým výstupom zdolávame
najvyšší bod túry, ostrý hrebeň Brankov. Tu si opäť doprajeme krátku
prestávku, ktorú využíva naša hospodárka Renáta na oslavu svojich menín. Koláčiky
a prípitok padnú unaveným turistom práve vhod. Hmla opäť začína
hustnúť, takže žiadne výhľady z hrebeňa sa nekonajú. Po skonzumovaní
dobrôt nás čaká veľmi strmý zostup do sedla Jama. Mnohí z nás na mokrom
strmom chodníku padajú, ale nakoniec sa bez ujmy na zdraví dostávajú do
sedla. Odtiaľ opäť stúpame na stredný vrchol masívu Brankova
Rebro,
odkiaľ už lúčnym hrebeňom vystupujeme na Veľký Brankov. Počasie sa opäť
začína kaziť, takže na vrchole sa dlho nezdržujeme. Povinné foto a nasleduje
zostup z hrebeňa strmým lúčnym svahom do doliny Veľký Brankov. Rozbahnený
chodník mnohým robí problém udržať sa ako tak na nohách. Zostup je čoraz
strmší a problémovejší. Prechodom popod Kuruckú skalu sa dostávame k najvyššiemu
vodopádu Nízkych Tatier, 55 metrov vysokému Brankovskému vodopádu. Bohužiaľ,
potok, ktorý ho napája, nie je bohvieako vodnatý, má prietok len 3
litre/sekundu. Najkrajší je preto v jarných mesiacoch, keď ho napája voda
z topiaceho sa snehu. Daždivú túru ukončíme
v rekreačnej oblasti Podsuchá tradičným posedením, tentokrát sme využili pohostinnosť reštaurácie Bodega.
V sedle Brdisko |
Skalné veže na hrebeni vrchu Kutiny |
Výhľad na masív Salatína | Na vrchole Ostrého |
Turisti na Ostrom |
Pestrofarebná príroda na hrebeni pod Ostrým |
Farby jesene | Najvyšší bod túry - Brankov |
V sedle Jama | Lúčny hrebeň Veľký Brankov | Záverečné stúpanie | Na Veľkom Brankove |