Výstup na Kľak
5.9.2009
Trasa : Čičmianske rázcestie - sedlo Malého Kľaku - Kľak - Vrícke sedlo - Skalky - sedlo pod Úplazom - gejzír - chatová osada Žiar.Hmla aj slnko v Lúčanskej Fatre
Pre menší záujem (25 prihlásených
a ešte menej platiacich) musel turistický klub Horec nahradiť plánovanú dvojdňovku v Čechách inou akciou. Výbor vybral náročnejšiu túru v Lúčanskej Fatre - výstup na Kľak a Skalky. Uskutočnila sa 5. septembra, avšak kvôli nepriaznivému počasiu sa jej zúčastnilo len 21 turistov. V daždi, v hmle a v zle značkovanom teréne stúpame z Čičmianskeho rázcestia po zarastenom mokrom chodníku k nevýraznému vrcholu Malého Kľaku. Tu rastie veľké množstvo fialovkastých jesienok. Zostupujeme do sedla a pokračujeme na vrchol hlavného Kľaku. Je to hôľnato-skalnatý vrch charakteristického tvaru, nachádza sa vo výške 1352 metrov. Vápencová skala je popretkávaná viacerými puklinami a jaskynkami. Človek by čakal, že z jednej z nich vyskočí dáky hôrny chlapec a bude rozdávať dukáty. Ale žiadneho nablízku nebolo. Kvôli ochrane prírody, najmä vzácnej vápnomilnej vegetácie, patrí Kľak do národnej prírodnej rezervácie s rovnomenným názvom.
Ani teraz sa počasie neumúdrilo. Zo zahmleného vrcholu nebolo absolútne nič vidieť, navyše sa k pľuhavému počasiu pridal aj studený vietor. Kopec poskytujúci jeden z najlepších výhľadov na Slovensku nám dnes nedoprial ani štipku radosti. Stretávame tu skupinu českých turistov, zapisujeme sa do knihy a odchádzame. Trošku lepší výhľad bol z Ostrej skaly, tá sa už nachádza na červenej magistrále, ktorá prechádza celou Fatrou. Pri roztrhanej hmle sme hlboko pod nami zazreli i niekoľko dediniek, napríklad Rajec. Strmý zostup do Vríckeho sedla po rozbahnenej lesnej ceste mnohým z nás spôsoboval šmyky a nedobrovoľné váľanie sa v blate. Vrícke sedlo - známa križovatka turistických ciest - bolo tiež naplnené českými turistami. Po oddychu väčšina horcov došla skrátenou trasou do chatovej osady Žiar nachádzajúcej sa blízko Rajeckej Lesnej. Tam si pozreli známy vyrezávaný betlehem s pohyblivými figúrkami a v stánkoch pokúpili zopár suvenírov. Tretina horcov išla pôvodne naplánovanou trasou, ktorá ich priviedla na výhľadový vrch Skalky. Tu sa príroda umúdrila, hmla úplne ustúpila
a objavilo sa slnko. Dnes sa vskutku vystriedali všetky druhy počasia okrem
snehu. Turisti si konečne mohli vychutnať nádherný kruhový výhľad. V diaľke vytŕčal vysielač na Skalke, vidieť bol aj náš Vtáčnik, Tribeč a Strážovské vrchy. Poslednou zaujímavosťou, ktorú si
horci mohli obhliadnuť, bol gejzír v Rajeckolesnianskej doline. Studená voda
z umelého vrtu tryskala do výšky viac než 10 metrov. Okrem vody z gejzíru nám príroda na osvieženie poskytla aj zopár čučoriedok, lesných jahôd, trniek, bedlí a mladých prašiviek zjedených za surova. Keby neboli jedlé, túto správu by ste asi nečítali...
Tri kozmonautky pripravené na štart |
Celé doobedie nás sprevádzal dážď a hmla |
Klope, klope dáždik | Na vrchole Kľaku |
Desiata vo vetre a hmle | Vetrom ošľahané bodliaky | Na Ostrej skale |
Vidno, že sme sa pohybovali v rezervácii |
Vrícke sedlo | Kľak z diaľky |
Skalky - konečne sa vyjasnilo |
a otvoril sa kruhový výhľad |
Tento je neošľahaný | Gejzír pri Rajeckej Lesnej - |
- umelý vrt na zistenie výdatnosti zdroja podzemnej vody |
Čudná rastlina |