Výstup na Veľký Lopeník

24.10.2009

Výstup na Veľký Lopeník

     Po týždňovom odklade sa predposlednú októbrovú sobotu uskutočnila plánovaná akcia – výstup na Veľký Lopeník - 911 m n. m. 21 horcov sa autobusom prepravilo do kopaničiarskej obce Nová Bašáca, ktorá vznikla v roku 1950 odčlenením 23 osád od Bošáce. Za nie optimálneho počasia sa táto neveľká skupina vydáva po modrej značke na 25 kilometrovú túru po kopaničiarskom kraji na slovensko–moravskom pomedzí. Zo stredu obce kráčame popri kostole nevýrazným chodníkom do blízkeho lesa. Po chvíli prichádzame na spevnenú cestu, po ktorej sa miernym stúpaním dostávame do osady Grúň ležiacej na južných svahoch Veľkého Lopeníka. Prvú zastávku absolvujeme pri pomníku sovietskym vojakom v osade Grúň. Podľa množstva áut rôznych ŠPZ usudzujeme, že v osade je čulý život. Počasie sa začína zhoršovať a počas slabého mrholenia pokračujeme vo výstupe na tretí najvyšší vrchol Bielych Karpát. Po hodine stúpania sa dostávame na vrcholovú plošinu. Vrchol nás víta pomerne hustou hmlou, no aspoň prestáva mrholiť. Na vrchole pobudneme slabú hodinku. Počas prestávky obdivujeme mnohé informačné tabule. Okrem vyhliadkovej veže postavenej v roku 2005 je tu i pomník bojov z druhej svetovej vojny, množstvo lavičiek a nový prístrešok. Pred odchodom ešte vystúpime na vrcholovú plošinu veže, ktorá za pekného počasia poskytuje kruhový výhľad. No dnes sa musíme uspokojiť len z viditeľnosťou tak do 100 metrov. Podľa informačných tabuliek je za pekného počasia vidieť juhovýchodným smerom aj nám dobre známy Vtáčnik. No nič sa nedá robiť, za výhľadmi sem musíme prísť inokedy.
     Po spoločnom fote schádzame po štátnej hranici do sedla pod Lopeníkom, kde opäť stojí úplne nový turistický prístrešok a informačné panely náučných chodníkov. Zo sedla pokračujeme takmer po rovine pekným zmiešaným lesom do osady Škratová, odkiaľ je už len na skok do rekreačného strediska Mikulčin vrch. Je to významné stredisko letnej a zimnej turistiky a vyhľadávaný vrchol Lopenickej hornatiny na moravskej strane Bielych Karpát. Je tu množstvo chát, hotel, lyžiarske vleky, lyžiarske bežecké trate, cyklotrasy a štyri náučné chodníky s rôznym historickým, vlastivedným, prírodovedným zameraním. V turistickej chate Valmont si doprajeme hodinovú prestávku. Pri dobrom pive, kávičke a chutnej moravskej cesnačke ubehne naša prestávka veľmi rýchlo. No nedá sa nič robiť, čaká nás ešte dobrých 12 kilometrov do cieľa. Po štátnej ceste prichádzame do kopaničiarskej obce Vyškovec. Pri pomníku amerických letcov sa opäť fotíme. Z informačných tabúľ sa dozvedáme, že tu nad Bielymi Karpatmi sa odohrala najväčšia letecká bitka v strednej Európe. Od pomníka zostúpime do širokého lúčneho sedla Vyškovec – Hribovňa. Pokračujeme k roztrúseným chalupám a  miernym stúpaním lúkami prichádzame do sedla Kykula. A sme opäť na štátnej hranici, po ktorej po hrebeňových lúkach prídeme ku kopanici Hulvákovci. Tento úsek poskytuje krásne výhľady jednak na slovenskú, ako i moravskú stranu Bielych Karpát. No hustá hmla nám zabraňuje vo výhľadoch. Od Holého vrchu opustíme otvorený terén a vstupujeme do lesa. Miernym klesaním sa dostávame na výrazný vrchol Sokolieho kameňa, kde sa zapisujeme do vrcholovej knihy, dojedáme a dopíjame posledné zásoby. Nasleduje spoločné foto a záverečný zostup do obce Drietoma.
 

Pomník sovietskych vojakov v osade Grúň	Poštová schránka	Vyhliadková veža na Veľkom Lopeníku	Posedenie v horskej chate Valmont

Pred chatou	Pomník padlých amerických letcov	Rázcestie pod Kykulou	Na vrchole Sokolieho kameňa