Dobytie Schönbrunnu

30.5.2009

 Horci namiesto Álp dobyli Schönbrunn

    V poslednú májovú sobotu už o tretej hodine v noci sa moderný autobus naplnený päťdesiatimi turistami vydal za hranice všedných dní. Druhý tohtoročný zahraničný zájazd turistického klubu Horec smeroval do Rakúska, konkrétne do pohoria Raxalpe, v ktorom sa vypína dvojtisícovka Heukuppe. Trasa mala viesť ľahšou zaistenou cestou, ktorá sa dá prekonať i bez špeciálnych horolezeckých pomôcok. Boli pripravené i ďalšie výstupové alternatívy, navyše menšia skupinka, dorazivšia do kempu Keiserbrunn už deň predtým, sa chystala zdolať niektoré z náročnejších ferát. Osud však všetko zariadil inak. Nielen počas cesty, ale aj po príchode na miesto činu padal z neba hustý studený dážď. Končiare nad 1300 metrov boli dokonca pod snehom a fúkal silný vietor. Keďže lejak ani po hodine čakania v altánku neprestal, rozhodli sme sa pre návrat domov. Rozhodnutie ťažké, príroda nás tentoraz odmietla. Aby sme z desaťhodinového cestovania autobusom predsa len niečo mali, na spiatočnej ceste sme vo Viedni navštívili jednu z jej najkrajších častí - Schönbrunn. Názov je odvodený od spojenia "Schöner Brunnen" - doslova krásna studňa. Pôvodne to bol lovecký zámok, neskôr sa rozšíril na krásnu barokovú stavbu. Z významných panovníckych rodín ho obývala Mária Terézia s rodinou a cisár František Jozef I. so svojou manželkou Alžbetou Bavorskou, prezývanou Sissi. Zámok obklopuje rozsiahly udržiavaný park, kde je v súčasnosti možné navštíviť jednu z najstarších zoologických záhrad na svete, záhrady, labyrinty, skleníky či botanickú záhradu. Po areáli premáva vláčik. Od roku 1996 je zámok zapísaný na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Tí z nás, ktorí mali chuť, pozreli si rozsiahle priestory zámku s ceremoniálnymi priestormi, nádhernými vyzdobenými salónmi a izbami cisárskej rodiny s portrétmi panovníkov. Ostatní turisti sa prechádzali po rozsiahlom parku, ktorému kraľovali ruže. Po tráve i po chodníkoch poskakovalo množstvo veveričiek. Podobne ako tie naše tatranské, ani tieto neboli vôbec plaché, skôr zvedavé. Priblížili sa k vám vari na pol metra a obzerali si ten čudný prístroj, z ktorého na želanie šľahali blesky. Druhým najrozšírenejším tvorom v parku boli kačice, ale stretli sme i pávy. V skleníkoch s tropickou flórou rástli palmy, pomarančovník, orchidey a mäsožravé rastliny. A práve pri našej návšteve natáčala vnútri jedného palmového skleníka rakúska televízia vystúpenie akéhosi operetného speváka. Neplánovaný kultúrny zážitok takto mali okrem návštevníkov i veveričky, ktoré sa namiesto šimpanzov naháňali na palmách. V jazierkach zase plávali teplomilné rybky a urastené slimáky. Zaujala nás i japonská záhrada s vodopádikmi a bonsajmi. Po dvoch hodinách v zámockých parkoch končí naša návšteva Viedne a zberáme sa na cestu domov. Tak sa nám pôvodne plánovaná trasa skrátila desaťkrát a prevýšenie dokonca stokrát, ale neľutujeme. Schönbrunn nám taktiež poskytol stretnutie s prírodou a o rok sa pokúsime o tie upršané Rakúske Alpy znovu.
 

V celej východnej ríši iba samý dážď	Altánok nás chránil pred dažďom

	Na vrchole s polmetrovým prevýšením	Barokový zámok Schönbrunn

Ráčte vstúpiť do záhrad !		Prechádzka v ružovej záhrade

Po parku behalo množstvo štvornohej	i dvojnohej zvere	Veveričky neboli plaché, ale zvedavé	Pripravená na odlet

	Palmhaus - skleník s tropickými rastlinami		Japonská záhrada

Jazierka , vodopádiky...	...skalky, bonsaje	A sme v skleníku	Aj na takýchto palmách šantili veveričky

			Mäsožravé rastliny - prosíme neprikrmovať !

		Na druhej kolaji pozor !	Lekná práve začínali kvitnúť

Pávovi sa nechcelo predvádzať	Na štrku veľa potravy nenašli