Prechod hrebeňom Červených vrchov

21.8.2010

Horci vystúpili na národný vrch Poľska Giewont

     Už o tretej hodine rannej sa plný autobus horcov vybral k našim severným susedom, aby prešli hrebeň Červených vrchov a zdolali známy Giewont. Okrem Partizánčanov a turistov z okolitých dedín sa k nám pridali aj niekoľkí Prievidžanci a dvaja Martinčania. Jasná noc plná trblietavých hviezd predznamenávala pekné slnečné počasie, a tak tomu bolo.
     Z turistického strediska Kiri sme o siedmej ráno vošli do doliny Košcieliska. Po chvíli chôdze popri potoku sme v rámci rozcvičky začali prudko stúpať na prvú dvojtisícovku Temniak. Je to vrch, ktorého severnú časť tvoria kolmé 200-metrové bralá. Tie väčšinu dňa nie sú osvetlené slnkom, takže pôsobia skutočne temne. Po prekonaní 1100-metrového prevýšenia väčšinou v otvorenom teréne sme si na Temniaku dopriali zaslúžený oddych. Výhľad bol unikátny. Vysoké Tatry, Roháče, ba aj Nízke Tatry sme videli v celej svojej nádhere - a to netradične zo severnej strany. Mnohé protiľahlé vrchy nám boli známe z osobnej návštevy. Z výšky obdivujeme aj náš dnešný cieľ - poľský národný vrch Giewont a oproti zase náš národný vrch Kriváň, ktorý je o 600 metrov vyšší. V porovnaní s ním vyzeral Giewont ako trpaslík.
     Ďalšou zdolanou dvojtisícovkou bol kopec Malolučniak. Celé Červené vrchy sú tvorené vápencom s početnými jaskyňami. Hôľnatý hrebeň je porastený trávou, ktorá sa na jeseň sfarbuje do červena. Vedie tade i slovensko-poľská hranica, i keď z našej strany je prístup zložitejší, preto sa ako štartovací bod radšej volí niektoré stredisko v Poľsku. Na Kondratowej kope okrem nás oddychovala i desiatka mníšok. Sympatické, že aj v kláštoroch holdujú turistike. Naša doteraz jednotná výprava sa rozdelila na dve časti. Väčšina klesla do sedla Kondračka a vystúpila na 1894 metrov vysoký Giewont. Vzhľadom na krásne počasie tam bolo príšerne veľa turistov, v exponovaných úsekoch sa im bolo treba vyhýbať a postupovalo sa dosť pomaly. Na vrchole sa to ľuďmi len tak hemžilo. Viacerí si na kopček vybehli iba tak v teniskách. Výhľad vďaka izolovanej polohe tohto vrchu bol uchvacujúci. Po urobení vrcholových fotografií so slovenskou zástavou klesáme k chate na Kondratowej poľane, kde si doprajeme dlhý oddych. Už náš čaká iba kratší zostup do turistického strediska Kužnice a odtiaľ buď pešo, taxíkom alebo koňmo do Zakopaneho.
     Menšia skupinka, ktorá túžila prejsť celý hrebeň Červených vrchov, pokračuje po červenej značke až na Kasprov vrch, čím dosiahli dnešnú štvrtú dvojtisícovku. Na ňom sa nachádza vrchná stanica lanovky, hvezdáreň a bufet. Pred nami sa týči mohutná Svinica, ktorú sme mali česť navštíviť minulý rok. Zostup z Kasprovho vrchu trval necelé dve hodinky. Podchvíľou nám takmer nad hlavami prefrnkla kabínka modernej lanovky. Napokon sa všetci schádzame na parkovisku pod skokanskými mostíkmi a po piatej hodine plní dojmov z krásnej prírody odchádzame domov.
 

Štart v stredisku Kiri	Vstup do Tatranského národného parku - dolina Košcieliska		Prvý menší oddych

Pohľad na Západné Tatry a Roháče	Bystrá, Blyšť, Klin, Jakubiná		Konečne malá rovinka

Kominársky vrch		Temniak je zo severu naozaj temný	Kamera, strih a réžia...

Oddych na Temniaku	Poľský národný vrch Giewont	Jednou nohou na Slovensku, druhou v Poľsku

	A toto je slovenský národný vrch - o 600 metrov vyšší	Hlavný hrebeň Vysokých Tatier	Klesanie do sedla Kondračka

Giewont, v doline Zakopane	17. vatikánsky koncil pod holým nebom	Na Kondratowej kope

Pomaly, ale isto	Tlačenica pod vrcholom	Giewont - 1894 metrov	Horci na vrchole

Zástupy turistov		Chata na Kondratowej poľane

Vľavo Kasprov vrch, vpravo Svinica	Toto všetko sme prešli	Svinica a Kozie vrchy

Horná stanica lanovky a bufet na Kasprovom vrchu	Smädný turista	1000-metrové prevýšenie sa dá zdolať aj jednoduhšie	Zátišie so Svinicou

Počas zostupu do Kužníc	Lanovka a Červené vrchy	Náš najmladší	O chvíľu odchádzame domov