Po hradoch Tribeča

27.2.2010

 Za históriou Tribečských hradov

     Po upršanom piatku sa v sobotu o pol ôsmej zišlo 10 horcov pred kostolom v Oponiciach, aby absolvovalo 25 km dlhú túru za spoznaním histórie Tribečských hradov. Po krátkom príhovore predsedu sa neveľká skupina vydala po zelenej značke k školskému poľnohospodárskemu majetku. Oproti stojí kaštieľ Apponyiovcov obklopený anglickým parkom, postavený v renesančnom slohu v 16. storočí. V súčasnosti prebiehajú na objekte kaštieľa rozsiahle rekonštrukčné práce, podľa rozsahu stavebných prác sa domnievame, že objekt po rekonštrukcii zmení aj účel využitia. Po krátkom obdivovaní tohto objektu pokračujeme lesnou cestou k nášmu prvému cieľu. Po necelej hodine prichádzame k ruinám Oponického hradu. I tu badať zmenu k jeho lepšej budúcnosti. Nám neznáma nadácia tu vykonáva obnovu spustnutého hradu, okolie je vyčistené od kríkov a lesného porastu, na nádvorí je osadená informačná tabuľa. Niektoré značne poškodené múry sa spevňujú, čím sa zabezpečuje celková konzervácia ruín. Z nádvoria je krásny výhľad na Ponitrie, Považský Inovec, Zoborské vrchy a celý hrebeň Malých Karpát od Bratislavy až po Smolenice. Počasie sa začína zlepšovať, badať predieranie sa slniečka nad hradom, čo nám dodáva dobrú náladu. Po polhodinovej prestávke pokračujeme dobre udržiavaním chodníkom na skalnatý vrchol Veľkej skaly. Z vrcholu sa nám opäť otvára priam panoramatický výhľad predovšetkým na Ponitrie. Po chvíli pokračujeme príjemným hrebeňovým úsekom do malého sedielka, z ktorého zostúpime k rázcestiu Pusté. Tu sa napája k zelenej značke aj modrá prichádzajúca z Horných Lefantoviec. Od rázcestia pokračujeme po spevnenej lesnej ceste spájajúcej Ponitrie s Požitavím. Po chvíli prichádzame k rázcestiu Červený kríž. V roku 1944 tu havaroval americký bombardér B-17. Cesta začína mierne klesať na Požitavie. Nenáročným terénom prichádzame k rázcestiu pod Gaštanicou. Tu opúšťame lesnú cestu a rozbitým chodníkom vstupujeme do chráneného areálu Jelenská gaštanica. Množstvo odumretých gaštanov jedlých a celkovo zanedbaný stav gaštanice v nás vytvára negatívny dojem z tohto jedinečného chráneného areálu. Po chvíli začíname strmo stúpať na vrch Dúň, na ktorom stojí hrad Gýmeš. Z ruín hradu sa nám otvára krásny výhľad na Tribeč, Veľký Lysec, Žibricu, Pohronský Inovec a Vtáčnik. Prehliadke tohto rozsiahleho hradu venujeme takmer hodinu. Z informačnej tabule sa dozvedáme o pochmúrnej histórii tohto hradu. Po dlhšej prestávke zostupujeme z hradu dobre udržiavaným chodníkom do sedla pod Gýmešom. Tu opúšťame zelenú značku a po žltej po chvíli prichádzame k smerovníku Studený hrad. Tu by som sa rád trochu viac zmienil o vlastnom vrchu Dúň. Ide o rozložitý masívny vrch, z ktorého na juhu vybiehajú viaceré výbežky. Na jednom z nich, ktorý je ukončený skalným bralom, stál v stredoveku malý hrádok – Studený hrad. Na lokalitu hrádku, ktorá je zároveň aj výhľadovým bodom vedie významová značka. Samozrejme, že prehliadku tejto zaujímavej lokality si nemôžeme vypustiť a tak krátkym odbočením z trasy vystupujeme na skalnú hranu Pustého hradu, odkiaľ sa nám otvára opäť krásny pohľad na hrad Gýmeš. Po spoločnom foto zostupujeme do rekreačného strediska Remitáž – Jelenec. Tu pri zamrznutom rybníku dopíjame a dojedáme posledné zásoby.  Po modrej značke sa vydávame na spiatočnú cestu k rázcestiu Červený kríž. Na niektorých miestach cez lesné prieseky opäť vidíme hrad Gýmeš v celej svojej mohutnosti. Od rázcestia sa vraciame do východiskového bodu tou istou trasou. Túru končíme okolo štvrtej hodine popoludní v oponickej krčme pri dobrom pivku a krátkej rekapitulácii spomienok z krásnej túry po hradoch Tribeča.
 

Nad Oponicami	Ruiny Oponického hradu

	Rekonštrukcia múrov	Fotografia so zástavou	Hrad Gýmeš

			Horci na Gýmeši

Na Studenom hrade	Pri jeleneckom rybníku	Na Veľkej skale	Oponický kaštieľ počas rekonštrukcie