Výstup na Rokoš

4.12.2010

Rokoš obalený bielym páperím

       Trasa predposlednej tohtoročnej akcie turistického klubu Horec viedla z Uhrovského Podhradia na 1010-metrový Rokoš. Nočný husto padajúci sneh pripravil pre 22 turistov skutočne nádhernú scenériu. Päť áut sme zaparkovali blízko kameňolomu, kde sa v minulosti ťažil vápenec na pálenie vápna. Už cestou z Podhradia k lesníckej chate fotoaparáty takmer neoddychovali. 20 až 30 centimetrami čerstvého snehu bola zasypaná cesta, úbočia i kmene stromov, ktoré sme museli na modrej značke často prekračovať. Skutočná turistika však začala až po vchode do žľabu Zengová. Ním treba prudko stúpať do sedla pod Rokošom. Žľab z oboch strán obklopujú strmé vápencové steny. Z nich sa môžu spúšťať menšie lavíny, na čo nás upozornila plechová tabuľa.
       Fenka Deisy, naša takmer už plnohodnotná členka, sprvoti proti snehu a príkremu svahu nemala nič. Ale neskôr veru prišiel na psa mráz. Zostalo jej zima na labky a jeden úsek ju musel jej pán niesť na pleci. Približovaním k hlavnému hrebeňu sa príroda začala meniť. Stromy obalené bielou vatou a navyše ožiarené slnkom vytvárali fascinujúcu atmosféru. K tomu ešte atramentovo modrá obloha, ligot cencúľov na skalách, naše stopy a ticho. Krajšia zimná príroda býva už len na vrchole Vtáčnika. Po náročnom výstupe sa dostávame do sedla. Tu sa napájame na červenú značku, tá vedie celými Nitrickými vrchmi z Uhrovca cez Jankov vŕšok a Rokoš až na Homôlku. Kúsok od križovatky sa nám ponúka fantastický výhľad na zasnežené protiľahlé pohoria s vyčnievajúcim Kľakom, Strážovom, Temešskou skalou, Magurou a Vtáčnikom. V diaľke sa dajú rozoznať vysielače na Martinských holiach, hrebeň Veľkej Fatry, v doline zase podhorské dedinky okolo rudnianskej priehrady. Kľudný biely opar nad jadrovou elektrárňou v Mochovciach dával Rakúšanom istotu, že môžu pokojne spávať.
       Na Rokoši sme sa mali stretnúť s naším druhým najstarším členom Lojzkom Bruškom, ktorý sa i vo svojich 79 rokoch odhodlal vystúpiť na vrchol úplne sám. Zvolil si vlastnú trasu a chcel nás privítať založeným ohňom, aby našim špekačkám nebolo príliš zima. V cieli bol však o hodinu skôr ako my, a tak sa po kratšom oddychu vybral späť do svojej rodnej Nitrice. Zato my sme pri pomníku venovanému Ľudovítovi Štúrovi a Alexandrovi Dubčekovi zotrvali poriadne dlho. Jasný slnečný deň, malebná zasnežená príroda, stromy zahalené do snehu a ľadu, výhľad na ruiny Uhrovského hradu - no kam sa budeme ponáhľať? Napokon sa po zápise do vrcholovej knihy vydávame po bočnom hrebeni neznačkovanou cestou na zostup. Okolo bizarných stromov, posedu a už navštívenej lesníckej chaty prichádzame plní dojmov tam, odkiaľ sme vyšli, do podhorskej dedinky Uhrovské Podhradie.
 

Senník v Zengovej doline		Vstup do prírodnej rezervácie	Pri lesníckej chate

	Stúpanie žľabom	Jedna z viacerých prekážok	No hádam nás nezasype

Prišiel na psa mráz			Beh cez prekážky

Obalené stromy a blankytná obloha			Výhľad na Veľkú Fatru

Malá Magura, Temešská skala, rudnianska priehrada	Hrebeň Vtáčnika	Po zohriatí už zase v snehu	Na vrchole Rokoša - 1010 m

	Na Rokoši	pri pamätníku Ľudovíta Štúra	Vrcholová plošina

Po bočnom hrebeni dole	Trblietajúce sa konáre stromov

Posledný mohykán	Posedíme, postrieľame,	ale aj prikŕmime	Opäť v Uhrovskom Podhradí