Výstup na Volovec

24.4.2010

Trasa :  Pača - Uhornianske sedlo - Biele skaly - sedlo Krivé - Ramzová - Tri chotáre - Volovec - Skalisko - chata Volovec - Čučma.
Parametre trasy : Dĺžka 25 km, prevýšenie 980 m, náročnejšia túra.
Lokalita : Volovské vrchy - Slovenské rudohorie.
Popis :  Uhornianske sedlo je trávnaté sedlo s výhľadom na severnú stranu. Je predelom geomorfologických celkov Zlatý stôl a Pipitka.
Volovec je mohutný hôľnatý vrchol. Trochu východnejšie ležiaca skupina 10 metrov vysokých bizarných skál dostala názov Skalisko. Poskytuje krásny kruhový výhľad na pohoria východného Slovenska. V blízkosti je turistická chata.
Doprava :  vlastným autobusom. Odchod o 4:00 od Supermarketu Šípok a o 4:10 od železničnej stanice Partizánske.
Cena :  13 eur pre členov, 15 eur pre nečlenov, 12 eur pre študentov.

Výstup na Volovec

     V sobotu na Juraja už ráno o štvrtej vyrazilo 45 horcov do Volovských vrchov na vzdialený Gemer, krásny hornatý kraj oplývajúci prírodným bohatstvom a dýchajúci bohatou históriou. Za cieľ si vybrali Volovec s jeho skalnatou vrcholovou časťou Skalisko, poskytujúcou jeden z najkrajších kruhových výhľadov na Slovensku.

     Za Lučencom však odoprel poslušnosť náš supermoderný autobus, ktorý sme tam museli nechať, no šikovný a pohotový šofér Vojto hneď začal vybavovať náhradnú dopravu. S časovým sklzom dve hodiny nás autobus z Rimavskej Soboty odviezol do východiskového bodu túry, do dedinky Pača. Odtiaľ sme začali stúpať strmo hore zmiešaným listnatým lesom do Uhornianskeho sedla. Tam sme si dopriali prvý oddych a povyhrievali sa na jarnom slniečku. Lesný porast sa zmenil na ihličnatý a my sme pokračovali miernym stúpaním na lúčny hrebeň Tri chotáre. Cesta k nemu nebola jednoduchá, ale doslova zarúbaná. Po rozsiahlej veternej kalamite sme sa museli predierať bludiskom vyvrátených stromov, koreňov a polámaných konárov, čo nám značne sťažovalo orientáciu. Nakoniec sme sa z toho všetkého akosi vymotali, počkali na pomalšie skupinky turistov a pohodlným zvlneným terénom po hrebeni sme v popoludňajších hodinách vystúpili na vrchol Skaliska, asi 10 metrov vysokú skalnatú pyramídu s nadmorskou výškou 1293 metrov. Počasie bolo stále slnečné a my sme sa nevedeli nasýtiť výhľadov na všetky svetové strany. Hlboko pod nami ležalo staré banícke mesto Rožňava, kedysi známe ťažbou zlata, striebra, medi a neskôr železnej rudy. Ďalej na juh sa rozprestierala nekonečná rovina tiahnuca sa do Maďarska. Na opačnej strane zas naše pohľady kĺzali po pekných zaoblených slovenských vŕškoch, zalesnených kopcoch a trávnatých holiach. Vzadu za nimi sme v sivom opare zahliadli Kráľovu hoľu a zasnežené štíty Vysokých Tatier. Niekoľko turistov si ešte odskočilo na neďaleký 1284 metrov vysoký hôľnatý vrchol Volovca. Potom sme sa všetci stretli v turistickej chate ležiacej len kúsok pod ním, jednoducho zariadenej, ale útulnej. Jej jediným nedostatkom v tej chvíli bol len nedostatok piva. Chatár mal iba necelú bedničku Kozla, a tak si ho vychutnali len tí prví. Potom nasledoval už len zostup. Lesnými cestičkami kľukatiacimi sa voňavým lesom sme sa o siedmej konečne dotrmácali do dedinky Čučma. Tamojšia krčma však bola zatvorená, krčmár kulturista bol povzbudzovať na akejsi kulturistickej súťaži. No ochotní susedia ho ihneď zavolali naspäť a zakrátko sme si už zvlažovali vyschnuté hrdlá zlatistým Staropramenom a originál kofolou. O ôsmej dorazil náhradný autobus z Partizánskeho a nasledujúce štyri hodiny sme mali možnosť odpočívať, driemať a v mysli si premietať čerstvé zážitky z túry. Stará Karosa nesklamala a skúsený šofér Vojto nás bezpečne dopravil až domov, kam sme dorazili presne o polnoci.

     Aj napriek tým počiatočným problémom s dopravou sme celú túru absolvovali tak, ako bola naplánovaná a príjemne unavení sme po polnoci už len padli do postelí a zaspali spánkom spravodlivých turistov.

 
Pokazený autobus Malebná príroda
v Slovenskom rudohorí		   V Uhornianskom sedle

       

Prekonávame paseku   Hrebeň Volovca Skalisko - 1293 m

    Chata pod Volovcom  

  Stopy baníctva V krčme kulturistu