Prechod hrebeňom Lúčanskej Fatry

9.7.2011

Po hrebeni Lúčanskej Fatry

     Druhú júlovú sobotu sa 34 horcov vybralo do Lúčanskej Fatry. Na pláne mali prechod časti hlavného hrebeňa známeho pod názvom Martinské hole. Tentoraz turisti nemali šťastie vidieť z autobusu medveďa pri rannej rozcvičke, zato si však všimli zrazenú líšku. Čo ako prefíkaná, proti rýchlemu autu nemala ani ona šancu.
     Na úvod 25-kilometrovej túry si v obci Kunerad prezrieme pekný secesný kaštieľ postavený na spôsob románskych architektúr s nárožnými vežičkami, terasami a arkádami. Po minuloročnom požiari a zhorenej streche je teraz znovu v rekonštrukcii. Reklamná tabuľa s nápisom SPP prezrádza, kam idú naše peniaze zo zdraženého plynu. Od zámočku vystupujeme po žltej značke Svitačovou dolinou, kde nás sprevádza zurčanie potoka a sem-tam nám cestu skríži nejaký slepúch. V druhej polovici výstupovej trasy sa mierna cestička mení na strmý lesný chodník - miestami až s 50-stupňovým sklonom - ktorý nás privádza na vrch Veterné. Už odtiaľ je krásny výhľad na okolité pohoria, dovidieť až na Západné a Vysoké Tatry, na východe sa čnie Veľká Fatra a na druhej strane sa zase v jemnom opare črtá náš Vtáčnik. Celou cestou sa od nás vzďaľuje majestátny Kľak. Najkrajšiu časť túry absolvujeme v hôľnatom pásme s viacerými bažinami, mokraďami a rašeliniskami, ktorým sa bolo treba vyhýbať. Fotoaparáty zaujala aj kosodrevina bizarných tvarov. Po chvíli sa dostávame na Veľkú lúku, čo je najvyšší vrch Lúčanskej Fatry s výškou 1475 metrov. Kúsok od nej je vrchol Krížava s televíznymi vykrývačmi. Málokto vie, že sa tu nachádza aj pracovisko pre riadenie letovej prevádzky. Vpravo kúsok od vrcholu končia vleky a lanovky známeho lyžiarskeho strediska Martinské hole. Okolo betónového plotu obchádzame územie s vykrývačom a kosodrevinou pokračujeme na sever. Čučoriedky sú zarodené, nie však ešte celkom zrelé. Ochutnáme aspoň zopár bobuliek, zvyšok spasú premnožené medvede. Cestou stretávame viacerých cyklistov, ktorí brázdia Fatru na dvoch kolesách. Na obed prichádzame na Minčol - trávnatý vrch s fantastickým kruhovým výhľadom. Okrem mnohých slovenských a českých horstiev, ktoré sme takmer všetky navštívili, v doline vidíme Martin s Vrútkami, severnejšie zase Žilinu, i rozľahlý Lietavský hrad.
     Po poriadnom oddychu na Minčole a prezretí si dela z 2. svetovej vojny schádzame popri niekoľkých starších vlekoch do dedinky Višňové. Nuž, po ceste do centra obce sme si všimli iba jednu malú višničku. Vysmädnutí sa nahrnieme do miestnej krčmičky a ako býva zvykom, kam príde skupina horcov, tam sa krčmár o tržbu v ten deň báť nemusí. Nádherná túra s úžasnými výhľadmi a krásnym slnečným počasím skončila teda pri pivku, kofole a slaných tyčinkách.
 

Kaštieľ Kunerad - začiatok trasy	Jemná vedľa mohutného

Smerovník na Veternom		Aj Ferko už prichádza

	Oddych, občerstvenie, výhľady		Pohľad na Kľak

Mokrade, bažiny	Malebná kosodrevina

	Jedno z "plies" na hlavnom hrebeni		Vysielač na Veľkej lúke

	Na Veľkej lúke	Malá Fatra z Veľkej lúky

Krížava - vykrývače, pracovisko pre riadenie letovej prevádzky	Smerovník "Krížava - vysielač"	Horné stanice vlekov a lanovky	Blíži sa Minčol

Vykrývače zo severnej strany	Martin a Vrútky	Vrcholová fotografia na Minčole

"A zafarbenú vodu si nedáte?"	Najkrajšiu samolepku má Horec	Dierok viac ako na fujare	Kameňolom nad Žilinou

	No nie je to Slovensko krásne?	Obec Višňové - cieľ túry	Nedostatok parkovacích miest - celoslovenský problém