Návšteva Pienin 

18.6.2011

Nezabudnuteľný výlet v Pieninách

     Štyridsiatka turistov, z toho dvaja až od Martina, sa v polovici júna zúčastnila s turistickým klubom Horec atraktívneho zájazdu do Pienin. Už o tretej hodine rannej museli milovníci prírody odchádzať, aby stihli naplánovanú 25-kilometrovú trasu v jednom z najkrajších slovenských pohorí. To sa nachádza v Zamagurí na hranici s Poľskom a je súčasťou Národného parku Pieniny. Tí turisti, ktorí zatiaľ nemali šťastie vidieť priamo v prírode statného medveďa, ho mohli obdivovať - i keď len z autobusu - ako sa prechádza asi 70 metrov od cesty pod horou kdesi za Sučanmi.
    Po takmer piatich hodinách cestovania dorážame do Červeného Kláštora. Dvaja účastníci si vybrali ľahšiu alternatívu a absolvovali plavbu plťou po Dunajci, ktorý je lemovaný vysokými skalnými stenami. My ostatní prechádzame po mostíku nazývanom Pieninská lávka na poľskú stranu do dedinky Sromowce Nižne. Pred očami sa nám stále vypína najznámejší pieninský trojvrchol Tri koruny. Kým sa však dostaneme až hore do 980-metrovej výšky, musíme prejsť tiesňavu Wawoz, sedlo Szopka a hlavne musíme "zdolať" búdku so strážcom, ktorý od každého pýta 4 zloté. Veru, na vrcholovú plošinu sa neplatiči nedostanú. Až po zaplatení mýtneho môžeme vystúpiť po kovových schodoch na vyhliadkovú plošinu, ktorá sa nachádza na najvyššom bode Troch korún Okraglici. Výhľad je skutočne fantastický: z 500-metrovej výšky vidíme kľukatiaci sa Dunajec a budovu Červeného kláštora. Z pekného slnečného počasia a nádhernej prírody sa tešia i naši dvaja osemdesiatnici. Po oddychu na početných lavičkách pokračujeme k najvyššie položenému hradu v Poľsku s názvom Zamek Pieninski. V zrúcanine sa zachovali hrubé obvodové múry a hlbšia šachta. Vysoko v horách stretávame na krížnych cestách starenku, ktorá predáva v plechových hrnčekoch žinčicu. Zrejme bola kvalitná, pretože zopár odvážlivcov, ktorí ju ochutnali, bez tráviacich ťažkostí došli do cieľa.
     Po modro značenom a dobre upravenom chodníku Sokolia prť, na ktorom sa nachádza množstvo náučných tabúľ, sa pomaly dostávame k ďalšiemu významnému výhľadovému bodu Sokolica. Niektoré nebezpečné miesta sú chránené zábradlím. Pod sebou v tristometrovej hĺbke vidíme meandre Dunajca a na ňom plno pltí, raftov a kanoe. Niet sa kam ponáhľať, výhľad z vtáčej perspektívy si aj napriek silnejšiemu vetru vychutnávame naozaj dlho. Potom schádzame k Prielomu Dunajca a kompou sa dostávame opäť na Slovensko. V Dunajci žije mnoho rýb a kačíc, ktoré nepohrdli ani našim chlebom. Ešte desať kilometrov popri hraničnej rieke a budeme opäť vo východzej obci Červený Kláštor. Cestou stretávame plte s mávajúcimi pasažiermi, na brehu pre záujemcov čakajú aj konské povozy. Niektorí z nás si požičali bicykle a cestu si tak výrazne časovo skrátili. Na nádvorí Červeného kláštora nás čakalo prekvapenie: práve prebiehalo stretnutie automobilových veteránov. Množstvo staručkých áut v nás vyvolalo nostalgické spomienky. Gastronomické potreby si uspokojujeme voňavou klobásou či hotdogom, pokrm zapíjame čapovaným pivkom a potom sa už vydávame na spiatočnú cestu. Večerný dážď nás už nemohol zaskočiť, dôležité bolo, že počas túry bolo nádherné počasie, ktoré nám spolu s pieninskou prírodou poskytlo neopakovateľné zážitky.
 

Pieninská lávka medzi Červeným Kláštorom  a Sromowcami Nižnymi	Horci pripravení na túru	Mostík cez potok	Tri koruny v plnej kráse

Chata v lesoch			Tesne pod vrcholom Okraglica

Vstupné na vyhliadkovú plošinu bolo 4 zloté	Pohľad z vrcholu na Dunajec a Červený kláštor	Horci na vyhliadkovej plošine	Pohľad na Sromowce Nižne

	Oddych po zostupe z vrcholu	Pozostatky hradu Zamek Pieninski

Naši osemdesiatnici		A sme na Sokolici	Pohľad zhora na Dunajec

	Meandre Dunajca

Najfotografovanejšia borovica v Poľsku	Plť a kanoe na Dunajci

V Dunajci bolo množstvo rýb	aj kačíc.		Trošku preťažená kompa s horcami

Plte išli jedna za druhou		Pripravený naštartovať

Nad Dunajcom sa vypínalo množstvo skál	Stretnutie veteránov na nádvorí Červeného kláštora	Červený kláštor	a jeho zadná brána