Výstup na Rokoš
24.3.2012
Trasa : Nitrianske Rudno - Plevňa - Pinkove viechy - sedlo pod Rokošom - Rokoš - Veľká Čihoc - Bukovina - Dolné Vestenice.Rozkoš na Rokoši
Predposlednú marcovú sobotu, kedy už v prírode vládlo teplé jarné počasie, sa horci vydali do Nitrických vrchov. Zrána síce početné teplomery na autobusových zastávkach ukazovali iba tri stupne, cez deň sa však výrazne oteplilo. Cieľom turistov bol vrch Rokoš, na ktorý začali stúpať z Nitrianskeho Rudna po náučnom chodníku Fraňa Madvu. Madva bol známy národovec, kňaz a divotvorný lekár liečiaci ľudí hlavne bylinkami. Po spravení úvodnej foto pri náučnej tabuli sa úzkou dolinou dostávame do národnej prírodnej rezervácie Rokoš. Kúsok za vstupným panelom do rezervácie nás víta poľovnícka maringotka s prístreškom. Ako vešiaky slúžia poľovníkom odseknuté srnčie nožičky pribité k doske. Aby sme lovcom náhodou nevyplašili zver, ktorej plánovaný odstrel treba dodržať, zberáme sa od ortopedickej maringotky ďalej. Popri stúpaní na vrch Plevňa si na protiľahlom svahu nemôžeme nevšimnúť výrazný vápencový útvar - Košútovu skalu. Na Plevni si doprajeme kratší oddych a schádzame ku križovatke turistických ciest Pinkove viechy. Potom nás už čaká záverečné stúpanie na 1010-metrový Rokoš.
Zatiaľ 750-metrové prevýšenie zvládol aj náš 81-ročný člen Lojzko Bruška a 70-ročný Jožko Oremus. Miestami zasnežený vrchol
"obsahuje" okrem vrcholovej knihy a ďalšej náučnej tabule aj niekoľko viac či menej
nám známych turistov z Rudna, Sučian a Novák. Hviezdicový výstup s otvorením novej sezóny tu mali práve pred týždňom. Odpočívame a dopĺňame spotrebovanú energiu pri pamätníku Ľudovíta Štúra. Keďže na dnešnej akcii sa zišli až štyria Jozefovia, ktorí mali začiatkom týždňa meniny, nevyhnutným bodom programu boli aj blahoželania a prípitok. Z vrcholu
je pekne vidieť Uhrovský hrad a celá bánovecká dolina, z iného miesta zase rudnianska priehrada a za Malou Magurou vytŕča zabielený Kľak. Nádherný slnečný a teplý deň s peknými výhľadmi bol dôvodom, prečo by sme pri pamätníku zotrvali hádam aj ďalšiu hodinu. Iba spoj odchádzajúci z Dolných Vesteníc, od ktorých nás delilo ešte 10 kilometrov, nás pohnal ďalej. Cestou na Veľkú Čihoc nám cez chodník prebehlo zo dvadsať urastených srniek. Prechádzame snehovými poliami, kde sa občas zaboríme do vyše 30 cm hlbokého snehu.
Neskôr sa zase vyhýbame záplave snežienok. Je
ich toľko, že takmer nemáme kam stúpiť.
Novšia žltá značka nás privádza na výhľadový bod Bukovina a potom už strmo schádzame do Dolných Vesteníc.
Pred pamätníkom Františka Madvu v N. Rudne |
Madvova studnička | Pred náučnou tabuľou |
Vchádzame do národnej prírodnej rezervácie Rokoš |
Poľovnícka maringotka "U srnčích nožičiek" |
Košútova skala |
Na vrchu Plevňa | Na Pinkovych viechach |
Výhľad na priehradu a Malú Maguru |
Na vrchole Rokoša |
Pred pamätníkom Ľudovíta Štúra |
Záplava snežienok |
Jedlé či nejedlé? |
Miestami bolo až 40 centimetrov snehu |
Posedenie a vrcholová kniha na Bukovine |
Senník neďaleko žltej značky |
Zanedbaný sad nad Dolnými Vestenicami |