Prechod hrebeňom Považského Inovca

31.8.2013

Rozhľadňa na Panskej Javorine

      Kým v Partizánskom na námestí zúrili urputné boje a partizáni napokon zvíťazili nad nenávideným fašizmom, horci si poslednú augustovú sobotu zorganizovali úplne ináč. Vydali sa na hrebeň Považského Inovca, aby si okrem 1042-metrového vrcholu vychutnali aj pohľady z drevenej rozhľadne na Panskej Javorine. V Mníchovej Lehote, odkiaľ túra začínala, predseda prívítal účastníkov a oboznámil ich so zaujímavosťami dnešnej trasy. Po zelenej značke pokračujeme strmším stúpaním ku skalám, v ktorých kedysi prebýval pustovník František Rozvodzský. Kvôli nešťastnej láske sa utiahol do samoty jaskyne a celé dni si spieval operetný šláger Len bez ženy môže byť človek blažený... Onedlho sa už blížime k chate pod Inovcom. Potešilo nás síce viacej druhov piva, ale zarmútilo správanie čašníkov, ktorí nás doslova vyháňali z terasy, kde sme si ujedali z našich zásob. Nepoviem, vnútri v reštaurácii sa prinesený pokrm žuvať nepatrí, ale prečo nie na terase, kde sme popíjali ich pivo? Vraj nám budú účtovať používanie zariadenia. V jedálnom lístku takúto položku síce nemali, ale načo sa hádať s blbcami? Rozčarovaní sa teda zberáme s nedojedenou bôčikovou nátierkou na vrchol pohoria. Lyžiarsky vlek na lúke nám pripomína, že turistický ruch tu i napriek svojskej pohostinnosti vládne aj v zime.
      Na Inovci stoja dva vysielače - civilný a vojenský. Oddychujeme a občerstvujeme sa pod strieškou, kde prekvapivo nemusíme za opotrebovanie inventára nič platiť. Vrchol je zarastený, lepší výhľad je z ďalšieho kopca Palúch. Cestou sa do sýtosti môžeme najesť černíc a malín. Z hrebeňa je vidieť niekoľko považských hradov: Trenčiansky, Beckov, Vršatec. Neskôr sa nám ešte odkryl Uhrovský hrad a napokon i Topoľčiansky. Pri kríži pod Ostrým vrchom sme sa náhodou ocitli v centre hviezdicového výstupu. Desiatky turistov si spevom a pamätnými listami pripomenuli druhý ročník tejto akcie. Organizátorom výstupu bola obec Kálnica. Vymenili sme si účastnícke listy, ich guláš sme však už neochutnali a pokračovali sme po červenej značke ďalej.
      Asi po hodine chôdze sa dostávame do sedla a onedlho stojíme na Panskej Javorine. Do výšky čnie 16-metrová drevená vyhliadková veža. Z najvyššieho tretieho poschodia bol skutočne krásny kruhový výhľad na celý hrebeň Považského Inovca, Tribeča, Vtáčnika a Bielych Karpát. Pohľad späť nám ukázal päť rogalistov ladne sa vznášajúcich vo vzduchu na svojich vtákoch. V orientácii pomáhali aj kovové ružice s vyznačenými smermi k zaujímavým prírodným objektom. Po oddychu a záchrane ropuchy, na ktorú si brúsila jedovaté zuby vretenica, sa zberáme do cieľa dnešnej túry. Tým je Topoľčiansky hrad vypínajúci sa na vápencovom brale nad obcou Podhradie. Mali sme šťastie, prišli sme pol hodinu pred jeho uzamknutím. Kráľovskému hradu z 13. storočia dominuje výrazná veža. V súčasnosti je hrad v rekonštrukcii. Po 26 kilometroch chôdze sme samozrejme nielen unavení, ale aj vysmädnutí. Hľadáme nejakú krčmičku, ale márne. Všetko je zatvorené, skrachované alebo pre akciu uzavreté. To je teda deň: v chate pod Inovcom bez jedla, v Podhradí bez nápojov. Našťastie nám jeden domorodec predal z vlastných zásob tri fľašky piva. Smädom sme teda nezahynuli a prímestský autobus nás po dlhšom čakaní odviezol domov.

Otvorenie akcie v Mníchovej Lehote	Žeby ďalší účastník?	Informačná tabuľa o pustovníkovi

Skaly na zelenej značke	Chata pod Inovcom	Iľko by sa mohol priučiť	Interiér chaty

Za vlastné potraviny tu účtujú konzumné !	Vysielač na Inovci	Oddych a občerstvenie	Vrcholová fotografia

	Pamätný list k hviezdicovému výstupu	Pri kríži pod Ostrým vrchom	Na Panskej Javorine

Horci na rozhľadni		Vtáčí pohľad

16-metrová drevená rozhľadňa	Skalka pod hradom	Topoľčiansky hrad	Vstupná brána otvorená