Hlavný hrebeň Veľkej Fatry

10.8.2013

Najvyšší vrch Veľkej Fatry ukrytý v hmle

      25 horcov sa ráno po prudkej nočnej búrke vydalo do Veľkej Fatry. Tentoraz bol na pláne prechod hlavným hrebeňom s výstupom na najvyšší vrch pohoria Ostredok. Keď predseda počas privítacieho prejavu spomenul búrlivú noc, viacerí sa nazdali, že hovorí o svojich vlastných zážitkoch. Bližšie podrobnosti však neprezradil. Vyšná Revúca je malá horská obec, jedna z troch častí Liptovských Revúc. Názov dostala podľa potoka, ktorý hlavne v jarných mesiacoch pri topení snehu svojím hukotom a revom zapĺňal celú dolinu. Z Revúcej sa teda zberáme na 22-kilometrovú okružnú túru po fatranských končiaroch. Veľká Fatra je známa svojimi hôľnatými lúkami, ktoré sú využívané na chov oviec. O pastierstve a salašníctve nás informujú aj panely na náučnom chodníku Čierny kameň. I my sme mali príležitosť prechádzať okolo niekoľkých salašov. Na jednom nám ponúkli žinčicu. Tekutina v typických črpákoch bola naozaj výborná - nie nejaká kyslastá šťavička, ale hustý nápoj s množstvom syrových hrudiek. Hovorí sa, že žinčica enormne urýchľuje tráviace procesy. My sme našťastie nič také nespozorovali.
      Ďalším stúpaním do sedla pod Ploskou sa dostávame do hmly, ktorá nás sprevádzala takmer celý deň. Tak ako naposledy na Roháčoch, ani dnes sme nemali z 1500-metrových vrcholov žiaden výhľad. Hmla sa zrážala na rosu nielen na tráve, ale aj na našich vlasoch. A tak zasrienení kráčame vo vetre a hmle využívajúc na orientáciu hlavne tyče zimného značenia. Na rozložitom vrchu Ploská oddychujeme na jej náhornej plošine, pozrieme si pomník padlého bojovníka. Za Koniarkami navštívime salaš pod Suchým vrchom. Pozval nás tam náš priateľ Janko Duchaj od Martina, ktorý s horcami občas absolvuje nejakú túru. Spolu so svojimi známymi vytvoril skupinu Štyri nity a ich hlavnou činnosťou je rekonštrukcia dvoch starých salašov. Na svojom panstve, kam sme sa prebojovali cez vysokú žihľavu, nás Nity pohostili hriankami s cesnakom, pochválili sa kronikou s fotografiami a porozprávali nám o svojich ďalších plánoch. Salaš slúži ako útulňa pre turistov, ktorí musia z nejakých dovôdov prespať na hrebeni. Žiaľ, ako to už na Slovensku chodí, mnohí, čo využili toto bezplatné ubytovanie, zanechali po sebe neporiadok a hŕbu odpadkov.
      Ostredok - 1592 metrov vysoký najvyšší vrch Veľkej Fatry - bol taktiež zahalený v hustej hmle. Kruhový výhľad sa nekonal. Iné to nebolo ani na Krížnej, kde sa nachádza vojenský objekt spojovej služby s vysielačmi. Je tu menšia rarita - križovatka troch červených turistických značiek. Pod vysielačom stretávame dvoch diaľkošľapov, ktorí sa vydali naprieč celým Slovenskom po Ceste hrdinov SNP. Putujú od Dukly až na Devín. My sme ich stretli na 13. deň, kedy mali za sebou už viac ako polovicu 760-kilometrovej trasy. Naša trasa začala od Krížnej prudko klesať a cez Rybovské a Prašnícke sedlo nás nakoniec doviedla späť do Vyšnej Revúcej. Potok bol síce zakalený, ale celkom pokojný, jeho rev sme si vypočuť nemohli. Kráčajúc dole dedinou nás z každej strany pozdravovali svojimi zvukmi ovce, kozy, lichva, kone a napokon aj svadobčania.
 

Vyšná Revúca - náš štart i cieľ	Náučný chodník Čierny kameň, panel o salašníctve		Pred prvým z fatranských salašov

Črpáky so žinčicou	Jeden z útulkov	Pomník neznámemu vojakovi na Ploskej	Horci na Ploskej

	Salaš po Suchým vrchom	Štyri nity s turistami

	Toto tu zanechali milovníci prírody	Interiér salaša	Na Krížnej pod vysielačom

			Na Ostredku

V ústrety hmle	Križovatka na Krížnej	V Prašníckom sedle