Výstup na Babiu horu

14.6.2014

Babia hora z poľskej strany

       Presne pol stovky turistov z Horca sa druhú júnovú sobotu vybralo do Poľska. Po druhýkrát bol ich cieľom dominantný vrch Oravských Beskýd Babia hora. Kým počasie doma bolo takmer bezoblačné, po príchode do štartovacieho bodu v Lipnickom sedle vítali účastníkov výstupu husté mraky a neskôr sa spustil aj dážď. Pod prístreškami sme prečkali najhustejšiu časť lejaku, dokonca rozmýšľajúc, čo spraviť, keby sa počasie neumúdrilo. Na návštevu Babej hory pred ôsmimi rokmi za nádherného slnečného počasia sme mohli len nostalgicky spomínať.

       Keď dážď začal ustávať, nasledoval další organizačný rébus - platba za vstupné do národného parku. Vrátnik sa snažil 5 zlotých, ktoré od každého požadoval, premeniť na eurá príliš nepresne, samozrejme v jeho prospech. Ako sa do hory volá, tak sa z nej ozýva. Napokon sme teda "premieňali a zaokrúhľovali" my, aj čo sa týkalo počtu účastníkov a počtu dôchodcov, aj prevodného kurzu. Špekulantský vrátnik bol nakoniec rád, že dostal polovicu z toho, čo si vysníval. Namiesto bifteku bude mať na obed nanajvýš konskú salámu. Po vyjednaní lacného vstupu už kráčame po upravenom kamennom chodníku k prvej vyhliadkovej plošine Sokolica. Vyhliadková ako vyhliadková - jemný dážď, ale najmä hmla nám znemožnila akékoľvek výhľady do oravských a poľských dolín. Takže i kvôli hmle, i kvôli studenému vetru radšej rýchlo pokračovať na vrchol. Ešte prejsť okolo nevýrazného vrchu Kepa a o jedenástej hodine už stojíme na Babej hore vo výške 1725 metrov. Poliaci ju nazývajú Diablak. Nuž, dnes si toto pomenovanie skutočne zaslúžila. Prudký vietor, miestami až víchrica, sťažovala nielen pohyb, ale niekomu aj bežné postávanie a pojedanie. Našťastie je na vrchu vybudovaný vyšší kamenný múr, ktorý tvorí závetrie a pri ňom sa dá v kľude prestravovať. Vrcholová kniha dotrhaná a totálne zaplnená, ledva sa dala nájsť skulinka na krátky zápis. Výhľad veľmi obmedzený... Nuž, počasie si človek naplánovať nevie. Ale dá sa proti nemu chrániť nielen vhodným oblečením, ale aj nápojmi, ktoré príjemne zohrejú.

       Po oddychu na vrchole zostupujeme po kamenných blokoch do sedla Brána. Jeden chodník vedie z neho aj na Malú Babiu horu. Takmer nikto však netúžil v nevľúdnom počasí zdolávať ďalšie výškové metre iba preto, aby si vychutnal ešte hustejšiu hmlu ako na Diablaku. Iba jeden náš člen si odbehol aj na Malú... My ostatní po kratšom úseku lesom prichádzame k poľskej chate Markowe Szcawiny, kde si v príjemnom prostredí doprajeme dlhší oddych a občerstvenie. Vedľa chaty je aj cvičná horolezecká stena. Posledným zaujímavým prírodným objektom, okolo ktorého prechádzame, je Modré pliesko. A potom už finálny zostup do Lipnického sedla, kde naša túra začínala. Tak ako to už býva, na záver túry sa počasie umúdrilo a slnečných lúčov sme si mohli užiť aspoň na parkovisku. Bohatý výber propagačných predmetov nejedného z nás pripravil o pár eur.

      Po ceste späť sa na nevyhnutné zbavovanie i dopĺňanie kvapalín zastavujeme v motoreste Rieka pri Kraľovanoch. Dobrú tržbu spravíme v reštaurácii, i v stánku s ovčím a kozím syrom. Zaujímavejší bol však pohľad na Šútovské jazero nachádzajúce sa kúsok za motorestom pod kameňolomom. Malebná okolitá príroda a krištáľovo čistá voda, ktorá je vhodná nielen na kúpanie, ale mihali sa v nej aj urastené pstruhy. Keď nie z vrcholu Babej hory, aspoň z autobusu si vychutnávame pohľad na Choč, Šíp, na ožiarené končiare Malej, Lúčanskej a neskôr i Veľkej Fatry.
 

Stúpanie z parkoviska	Prvý oddych na vyhliadke Sokolica	Nevýrazný kopec Kepa	Horci na vrchole Babej hory 1725 m

	V závetrí za kamenným múrom	I fúkalo, i sa zahmlilo	Vrcholový smerovník

	Zostup z vrcholu	Malá Babia hora	Prístrešok pri chate

Chata Markowe Szcawiny	Cvičná horolezecká stena	Kam prídu Horci, tam je o tržbu postarané

V cieli na parkovisku v Lipnickom sedle	Stánok s upomienkovými predmetmi

	Motorest Rieka pri Kraľovanoch

Šútovské jazero - krištáľovo čisté jazero pod kameňolomom	Dve väčšie pláže, jedna nudapláž	V okolí malebná príroda