Výstup na Klenovský Vepor

6.9.2014

Doprava : vlastným autobusom. Odchod o 5:30 od Supermarketu Šípok a o 5:40 od železničnej stanice Partizánske.
Cena :  7 eur pre členov aj nečlenov.
 

Horci prvýkrát na Klenovskom Vepore

        Štyridsať turistov z Partizánskeho a blízkeho okolia sa v prvú septembrovú sobotu vydali spoznávať prírodné krásy nami doposiaľ neprebádaného pohoria Klenovské vrchy. Plánovaná túra je krajinársky veľmi zaujímavá predovšetkým prechodom časti Sihlianskej planiny s krásnymi výhľadmi do širokého okolia spojená s výstupom na dominantný vrch tejto oblasti Klenovský Vepor.

Samotnú túru začíname v osade Dolina. Po zelenej značke po chvíli prichádzame k prekrásne upravenej osade Kysuca, kde každá chalupa je pekne vynovená a vidieť, že má svojho starostlivého majiteľa. Pokračujeme nádhernou otvorenou krajinou: kde-tu lesík, lúky, samoty, nevieme sa nabažiť pohľadov. Pri rázcestníku Kysuca-Uhliarka chvíľu pauzujeme, potom začíname stúpať. Ešte kúsok krásnej krajinky a potom sa vnárame do lesa. Stúpanie na Tri chotáre nemá konca. Tri chotáre sú na rozhraní lesa a lúky, príjemné miesto. Dávame si krátku občerstvovaciu prestávku. Až po rázcestí Tri chotáre sa v polomoch otvárajú pohľady na juh – na mohutnú dolinu Klenovskej Rimavy.

Až po ukončenie celej časti hrebeňovej túry budú pohľady na juh vďaka polomom časté a obdobné, len z iného uhla. V jednom bode sa otvorí pohľad na opačnú stranu - stolovú horu Klenovského Vepra. Čaká nás najvyšší bod dnešnej túry. Stúpame lesom, po čase prichádzame na rúbanisko. Z jeho okraja je výhľad rovno na krivky neobyčajného kopca oproti. Cez rúbanisko treba ísť rovno po hrebeni, neschádzať po výraznej zvážnici. Chvíľu nám trvá, než sa zorientujeme. Za informačnou tabuľkou nasledujú strmé serpentíny v príkrom svahu, dokonca aj posledný skalnatý briežok obchádzame cikcakom. Onedlho sme na plošine Vepra, kde je les ako v tajge. Po chvíľke prídeme na rozbočku, kde je tabuľkou označený chodník k studničke Jánošíkova slza. Cesta po plošine Vepra je zaujímavá, predsa, je to bezzásahová oblasť – chodníky sú spriechodnené. Vrchol nie je ničím impozantný, brvno na sedenie, vrcholová schránka, drevený kríž a soška. Tu si dávame dlhšiu občerstvovaciu prestávku.

Neďaleko vrcholu je upravená vyhliadka na južnú stranu s nerezovou výhľadovou ružicou. Je tu aj veľká drevená socha zbojníka Juraja Jánošíka, ktorá vyhliadku nádherne oživuje. Čo sa týka výhľadu – od doliny Klenovskej Rimavy vrátane Klenovskej priehrady dovidieť južnú časť Muránskej planiny, Hradovú a susedné Stolické vrchy. Celkom na juhu možno v opare rozoznať Juhoslovenskú nížinu. Žiaľ, z Klenovského Vepra nie je vidieť na sever, preto sa asi nevolá balocký... Za vyhliadkou nasleduje krkolomný zostup a ešte si treba dávať pozor, aby sme omylom nešli chodníkom na Čierny Balog, ale po chvíli odbočili doprava dolu. Poteší pohľad na andezitové stĺpy, potom len klesáme. Les je čím ďalej tým černejší a vyzerá na slušné "medveďovo". Dosť depresívny úsek sa skončí a vyjdeme na lúku v sedle pod Vartou. Ako doteraz, severná časť je zalesnená, ale južná je po mohutných polomoch odlesnená a poskytuje výhľady. Keď sa obrátime, vidíme Klenovský Vepor, z tohto uhla stráca tvar prasaťa. Cesta hrebeňom nie je nijako náročná, chodník často vedie cez červené malinčie, kde sa nájdu aj zrelé plody.

Onedlho prichádzame do sedla Machniarka, kde je chata (stará usadlosť). Po krátkej prestávke sa vydáme na zostup po žlto-modrej značke. Strmým klesaním prichádzame do lúčneho sedla Chlipavice, kde je zriadený Gazdovský dvor (súčasť projektu Zbojníckeho dvora v sedle Zbojská). Tu si opäť doprajeme dlhšiu občerstvovaciu prestávku. Je tu množstvo súkromných chát v osade Zadné Krátke. Po prestávke nás čaká ďalšie stúpanie na hrebeň. Prevýšenie nie je vysoké. Neskôr je hrebeň plochší, z lesa klesneme na poľanu Krátke. Konečne sa otvorí výhľad na najvyššie partie Nízkych Tatier, ale aj na Fabovu hoľu a Muránsku planinu. Na Krátkom sú drevenice, ako aj nejaká hospodárska usadlosť. Nad posledným domom Predného Krátkeho sa ešte zjaví pohľad na Ľubietovský Vepor a Hrb. Je nám jasné, že definitívne opúšťame hrebeňové partie a bude nasledovať len nepríjemný zostup. Cesta ide najprv priamo dole, potom traverzuje svah vpravo. Ešte pár serpentín a lesná cesta vyústi presne v strede obce Pohronská Polhora, kde dnešná vyše dvadsať kilometrová túra končí.